Kniha druhá kapitola 40- Pred Novým rokom
- Jan 2
- Čítanie: 9
Updated: Apr 22
Dlho som váhal, či zverejnenie týchto skutočností nie je predčasné, avšak po našom poslednom stretnutí členov združenia Korene, kde sme si pripomenuli aj nášho kolegu pána Semeša, som sa rozhodol zverejniť tieto skutočnosti. S pánom Semešom som aj s členmi tejto skupiny spolupracovali desiatky rokov na odkrytí historických skutočností, ktoré z rôznych dôvodov nie sú súčasťou našej oficiálnej, alebo Európskej histórie.
Začali sme s otázkou Dunajskej kultúry. Všetky veľké rieky na svete sú kolískami relatívne homogénnych kultúr v rôznych historických obdobiach. Príkladom sú Eufrat a Tigris, Níl, Indus atď. Prečo by to nemali byť aj Dunaj, Dneper, Dnester a Odra, ktorá má ešte väčší prietok vody meraný v metroch kubických ako Dunaj pri Devine. Nakoniec sme prišli k záveru, ktorý nás už ani neprekvapil. Sloveni-Slovania mali svoje kultúrne centrá práve pozdĺž týchto riek.
Mená niektorých štátov v tomto povodí sú celkom nové, a niektoré z nich priamo nadväzujú na už neexistujúce rímske provincie. Niekto, kto mal moc, mal aj záujem aby história kmeňov a národov po príchode kresťanstva bola taká komplikovaná, že ju normálny človek nielenže nemôže pochopiť, a ani ju bez problémov nemôže tlmočiť.
Ak sa ponoríme do histórie v období rokov 800-1200 zistíme, že vtedajší svet vyzeral celkom inak, ako ho dnes opisujú naši historici. Začnem s citátom z knihy Adama Brémskeho, ktorý okolo roku 1070 píše: „Zem Slovanov, ktorá je najväčším územím Nemecka, je obývaná Vinulmi, ktorí sa predtým nazývali Vandalmi“ (kniha druhá kap.21). Adam opisuje tiež mesto Vineta v ústí rieky Odry, ktoré nazýva najvýznamnejším mestom Európy a popisuje detaily o ľuďoch, ktorí tam žijú- Sloveni. Prekvapilo nás, že Adam píše o vzťahoch týchto obyvateľov Vinety tak, že sú tam vítaní všetci kresťania okrem rímskych katolíkov, ktorých tam bez milosti zabijú. V akom dramatickom období žili títo naši predkovia a o akom krvavom konflikte hovoria cirkevní historici?
Cirkevná vražda
Začali sme s v tom čase známou cirkevnou vraždou nášho panovníka Rastislava (820-873). Z historicky verifikovaných dokumentov vieme, že svoj národ nazýval Sloveni a že do našej oficiálnej histórie sa zapísal ako ten, čo sa zaslúžil o príchod Cyrila a Metoda na jeho územie, ktoré sa vtedy nazývalo buď Hornou Dáciou, alebo neskôr Veľkou Moravou. Pán Štefan Šmálik, kňaz a historik, nás viedol pralesom počiatkov kresťanstva na našom území. Vysvetľoval nám základy kresťanského arianizmu, ktoré si osvojili Sloveni na území Ilýrie, Panónie a Dácie stáročia pred príchodom Cyrila a Metoda. Táto forma kresťanstva sa neskôr vyhlásila za herézu a každý, akože „správny“ katolícky panovník, mal právo a povinnosť týchto ariánskych Slovenov priviesť na správnu vieru. Keď sa začiatkom šiesteho storočia podarilo cisárovi Justianiánovi konečne poraziť našich predkov Vandalov, poveril tento cisár Benediktínov, aby na našom území začali šíriť to správne kresťanstvo. Pán Šmálik nazýva túto kresťanskú misiu misiou iz Griek. Podarilo sa mu tiež vypátrať ten znak a heslo, pod ktorým títo mnísi mali konať. Dnes je to už slovenský dvojkríž na troch vŕškoch, ktoré dnešní historici nazývajú Tatra, Matra a Fatra, ale tieto jasne symbolizujú utrpenie Krista na Golgote.
Od roku 800 keď na trón Frankov nastúpil cisár Karol I sme svedkami aktívnej manipulácie výkladu historických udalosti katolíckou cirkvou. Karol sa cisárskeho trónu zmocnil podvodom (Konštantínova donácia) a dnes to už nikoho netrápi. Udalosti a história našich predkov sa hlavne z dôvodu potreby zjednodušeného výkladu manipulovali až tak, že ešte dnes učíme študentov o tzv. sťahovaní národov v druhom až siedmom storočí nášho letopočtu. V tom čase prebiehala prvá krvavá vlna kresťanských konfliktov a jej dočasní víťazi písali históriu tohoto obdobia. Sťahovanie národov nikdy nebolo a v prílohách nájdete to, čo naši predkovia Francúzmi nazývaní Dáci, robili v deviatom a desiatom storočí na severe Európy.
Naša oficiálna história je dnes hlavne obrazom a prejavom názorov tých, ktorí si z rôznych dôvodov želajú, aby sa ich názory potvrdili historickými udalosťami. Naši historici píšu o tom, čo bolo, podľa toho, ako si myslia že by to malo byť, alebo podľa toho, ako si to želá ich zamestnávateľ, náboženské alebo ich politické presvedčenie. Je to často ďaleko od pravdy.
Pred nástupom komunizmu sme boli svedkami historických klamov s cieľom odzrkadľovania viery a túžby o harmonickom spojení svetskej a cirkevnej moci. Táto naivná a pomýlená predstava viedla k aktívnej a rozsiahlej manipulácii údajov tak o svetských, ako aj cirkevných realitách. Neskôr prišla snaha vykresliť históriu európskych národov na úkor iných národov, čo nakoniec vyústilo v neslávny rasizmus. Podobne sme sa stali svedkami marxisticko-leninského bludu o usporiadaní tohto sveta, ktorý tu tiež nechal cintoríny mŕtvol tých, ktorí tomuto blúzneniu nechceli veriť.
Tieto metódy pohľadu na históriu sú v priamom rozpore s obrazom skutočných historických udalostí, ktoré sa tu diali a dejú. Pre veľa z nás bude bolestivé poznať nové reality a niektorí z nás ich ani nechcú poznať. Na zamyslenie uvediem porovnanie tzv. historickej vedy s paleontológiou, čo je veda, ktorá analyzuje fosílie. V rámci tejto vedy sa tvorí tzv. geohistorická analýza, čo v skutočnosti znamená rekonštrukciu vymretých organizmov a ich životných prostredí stovky miliónov rokov dozadu. Táto veda nepodlieha cirkevným manipuláciám, národným konštrukciám a ani politickým, alebo hospodárskym záujmom. Je to proces hnaný našou zvedavosťou o tom, čo tu bolo, keď tu neboli náboženstvá, politika a ani hospodárske záujmy.
Ak skutočne chceme vedieť ako to bolo počas pár posledných tisíc rokov, tak musíme úprimne hľadať aj to, čo v našej oficiálnej histórii chýba. Keď to však nájdeme, potom nesmieme podľahnúť pokušeniu vyslovenia novej pravdy, ale musíme pozorovateľovi umožniť vytvoriť si vlastný názor.
Pozvánka do galérie, Samo, Rastislav
Pre ľudí, ktorí si chcú pozrieť aj druhú stranu tej mince, ktorú nazývame históriou, sme založili verejne prístupnú galériu sv. Heleny v hoteli Hradná brána pod hradom Devín. Nachádza sa tam aj jeden obraz, ktorý zachytáva obdobie raného kresťanstva v povodí Dunaja pod oblúkom Karpát. Kresťanstvo u nás šírili v prvom rade ženské kazateľky a jednou z nich bola určite aj matka cisára Konštantína svätá Helena. Konštantín bol pokrstený, ale až na smrteľnej posteli, ariánskym biskupom Euzebiom z Cesarei a Helena, jeho matka, bola ariánkou, ktorej materiálna stopa sa na Slovensku zachovala vo forme pyxidy zobrazenej na maľbe. Ariánstvo - viď príloha 1. A v ruke jedného z poslov Byzantského cisára na súsoší Cyrila a Metoda, ktoré si môžete pozrieť v Galérii Hradná Brána.
Panovník Samo bol zrejme kresťanským ariánom a takisto bol ariánom aj Rastislav a Pribina. Zo zachovaného textu dialógu Sama so Sychariusom je zrejmé, že diskutujú o základoch kresťanstva a o rôznych pohľadoch na božiu podstatu.
Rastislavova vražda, jeho odstránenie Svätoplukom, bola logickým záverom prevzatia nášho územia pod vplyv Vatikánu, alebo ako u Bulharov, pod vplyv Byzancie. To, čo ma ešte stále mrzí je skutočnosť, že všetci naši historici spomínajú dnes už neexistujúci Rastislavov list pápežovi a tiež byzantskému cisárovi, ale žiaden z nich nemal možnosť tento dokument prečítať v jeho origináli, opierajú sa len o sekundárne zdroje.
Ťažko dnes jednoznačne povedať, či bolo výhodou alebo nevýhodou našich predkov, že chceli vyskúšať model kresťanskej viery bez jej podriadenia sa svetskej moci, ako tomu bolo za Konštantína Veľkého v Ríme. Tento kresťansko- ariánsky experiment sa v Uhorsku zachoval až do 17. storočia a posledným ariánskym panovníkom u nás bol Ján Zápoľský. V Gréckokatolíckom chráme v Mária Pócsi sa vykonávajú služby Božie pre Maďarov a Rumunov v staroslovenčine dodnes. Osobne bol toho svedkom pán Alan Dolog r. 2019.
Čo sa reálne stalo po Rastislavovej smrti?
Odpoveď sme vďaka pánovi Šmálikovi našli v diele Williama of Jumieges Gesta Normannorum.Priloha 2.
Tá časť šľachty, čo nechcela zradiť svoju ariánsku vieru, musela opustiť Hornú Dáciu -Moravu a hľadať útočisko niekde inde. Okrem čisto náboženského presvedčenia mala šľachta a obyvatelia Hornej Dácie ešte dva dôvody. Svätopluk musel zaviesť cirkevnú daň, čo znamenalo zvýšenie daňového zaťaženia obyvateľstva o 100% a určite sa stal najnepopulárnejším panovníkom v histórii Slovenov. Samozrejme rodina, potomkovia a dvor Rastislava po jeho smrti sa nemohol cítiť bezpečne. Po tejto zrade opustili Daciu a odišli smerom na sever, severozápad, kde spôsobili vážne zmeny. O týchto skutočnostiach niet zmienky v žiadnych historických materiáloch u nás. Pravdepodobne o nich píšem ako prvý.
Rastislavovi potomkovia založili novú Daciu (dnešné Dánsko) a Moraviu (dnes Småland) v dnešnom Švédsku so sídelným mestom Kalmar a prvú cirkevnú provinciu v dnešnom južnom Švédsku s názvom Dacia.
Na jednom z našich sedení s pánom Semešom som otvoril otázku o probléme, na riešenie ktorého som vtedy nemal odpoveď. Našiel som na mapách Švédska a Britských ostrovov/Škótska územia pod názvom Moravia. Tým územím vo Švédsku preteká rieka Netra, čo mi pripomínalo Nitru a tak sme začali pátrať po možných súvislostiach. Čo bolo ešte šokujúcejšie, na starej mape z Francúzska som našiel krajinu Horná Dacia! Krajina bola totožná s územím pozdĺž Dunaja s jeho prítokmi, ktorú si my predstavujeme ako Moraviu. Francúzsky spisovateľ William Jumieges podáva svedectvo toho času o ľuďoch z tohoto kraja a nazýva ich Dákmi.
Medzi švédskymi hrdinami z obdobia Vikingov mimoriadne vyniká jedna postava pod menom Rollo (846-928). Toto meno mi nedalo spávať, pretože takéto meno v období, v ktorom tento pirát žil, v Škandinávii neexistovalo, ale bolo bežné ako zdrobnenina mena Roland medzi Slovenmi.
Tento akože Viking, ktorý sa v skutočnosti narodil niekde v povodí Dunaja, obkľúčil so svojim vojskom v roku 911 Paríž a donútil tamojšieho kráľa odovzdať mu celú provinciu Norrmandiu. Podmienkou bolo, že sa nechal pokrstiť/prekrstiť zo slovenského kresťanského ariána na „pravého“ katolíka. Jeho potomkovia sa neskôr stávajú panovníkmi Francúzka, Anglicka, Talianska a Antiochie, vtedy kresťanského centra duchovne rovnocenného s Rímom a Carihradom. Šok? Určite!
Prezradil som pánovi Semešovi, že som v knihe napísanej mníchom Dudom pod menom Gesta Norrmanorum našiel údaj, že sa tento Viking narodil v Ilýrii alebo v Dácii.
O pár rokov neskôr mi pán Semeš poslal list s názvom Gesta Normannorum a slovenským prekladom časti textu tejto knihy. Pred dvomi mesiacmi ma moja kolegyňa upozornila, že začína katalogizovať našu korešpondenciu s pánom Semešom, a že mám na Slovensko doviesť všetko, čo od neho mám.
Jedno z najväčších prekvapení v mojom živote som zažil v lietadle zo Štokholmu do Viedne, keď som začal čítať text od pána Šmálika. Zistil som, že on neprelozil text z knihy Gesta Norrmanorum od spisovateľa Duda, ale preložil text z knihy s tým istým menom, ale od spisovateľa Villiama Jumieges.
Musel sa na mňa usmiať z neba keď konečne videl, že som to začal čítať.
Text, ktorý nájdete v prílohe je presvedčivým dôkazom toho, že naši predkovia z Hornej Dácie -Morávie boli aktívnymi tvorcami histórie vtedajšej Európy.
Niekoľko časových údajov:
Bitka pri Bratislave 907 V našej histórii túto udalosť nespomíname
ROLLO prekrstený 911 Francúzsko v rukách našich predkov
Povstanie Slovenov Hamburg 915 Bratislava a Hamburg majú ten istý mestský znak
Porážka pápežovej armády 1053 Bitku vedie potomok ROLLA a rozhodne ju slovanská
pechota v bitke pri Civitate
Okupácia Anglicka 1066 Potomok Rolla z Dacie-Moravy William
ovládne Anglicko Normannmi
Prvá cirkevná provincia 1103 Názov provincie je Dacia v Lunde/dnešné Švédsko
Vyplienenie hlavneho sidla Norov Kungshäly 1135 Flotila Slovenov 350 lodi s jazdou pod vedenim Racibora- možno z Oravy.
Nebudem ďalej opisovať ďalšie udalosti na našom území, ale vrátim sa k pánovi Šmálikovi a jeho pátraniu po písomníctve Slovenov, ktorým vládol Rastislav.
Vandali, ktorých ako Slovenov spomínal Adam Brémsky, mali už v štvrtom storočí mincovníctvo a písomníctvo. Preukázateľne bývali v Panónii a Dácii, kde im vtedajší rímsky cisár povolil usadiť sa pod Dunajom. Jeden z ich kmeňov sa nazýval Zilingovia a obyvatelia Žiliny by niekde tu mohli hľadať svoje korene. Všade, kde sa títo zastavili, zanechali toponýmiu. Píše o tom p. Alan Dolog v knihe Naše dejiny úplne inak.
Pán Šmálik, ktorý na rozdiel od nás, moderných nevzdelancov, ovládal gréčtinu a latinčinu nám predložil dokumentáciu od autora Martina Dumského, ktorý si spomína, že už v piatom storočí sa v jednom kláštore pri Betleheme kázalo v jazyku slovenov. Neskôr sme vypátrali v ktorom a odkiaľ bol jeho opát Theodosius the Cenobiarch.
Možno Vás prekvapí skutočnosť, že cisár Justinianus nenechal kráľa Vandalov Želimíra (Gelamir) popraviť, ale urobil ho miestodržiteľom v provincii Bithýnia. V Galérii svätej Heleny nájdete obraz, kde Želimír, vyjednáva s cisárom Justiniánom o usporiadaní sveta po porážke Vandalov. Nie je ani zázrakom, keď sa dozviete, že práve v Bithýnii sa nachádzal kláštor Polychron, v ktorom bol Metod opátom a podľa mňa tam našiel tzv. prvú Ilýrsku abecedu, ktorú Cyril použil vo svojom ďalšom živote a diele.
Určite Vás tiež prekvapí, že na starých mapách zo 16 storočia sa uvádza, že toto územie na východnom pobreží Švédska, medzi Kalmarom a Uppsalou, obývali Vandali.
Možno tiež neviete, že matka cisára Konštantína Helena sa tiež narodila v tejto provincii a ako ariánka sa zdržiavala na dnešnom Slovensku, kde po nej bola nájdená pyxida, ktorá zdobí nielen obraz v galérii Hradná brána, ale je aj zhmotnená v ruke Cyrila na súsoší Cyrila a Metoda. Ich príchod k Rastislavovi bol politickou kresťanskou misiou a kresťanstvo tu už existovalo päť storočí pred ich príchodom.
Poslednou historickou udalosťou, na ktorú si napr. Švédi nechcú pamätať, je Kalmarska únia 1397-1523, kedy je korunovaný Erik za kráľa Dánska, Švédska a Nórska. Erik je synom Vratislava VII, panovníka Pomoranska a narodil sa s menom Bogislav. Korunovácia sa samozrejme konala v starom sídle Slovenov Kalmare. Niektorí švédski historici sú toho názoru, že v okolí Kalmaru bývali aj Vandali.
Je zrejmé, že časti nasej histórie sme sa z rôznych príčin vzdali a umožnili sme iným národom vytvoriť si z činov našich predkov vlastnú hrdinskú históriu. Všetci sa dnes musíme zamyslieť nad skutočnosťou, prečo ešte stále systematicky zamlčiavame dôležité skutočnosti v nasej histórii a ako takéto klamstvá ovplyvňujú našu súčasnosť. Bez toho aby sme poznali vlastnú históriu sa nielenže nedokážeme orientovať v nasej prítomnosti ale riskujeme aj to, že budúcnosť už nebude patriť našim potomkom.
My sa dnes všetci musíme zamyslieť nad skutočnosťou, prečo ešte stále systematicky zamlčiavame dôležité skutočnosti v nasej histórii a ako takéto klamstvá ovplyvňujú našu súčasnosť. Bez toho aby sme poznali vlastnú históriu sa nielenže nedokážeme orientovať v nasej prítomnosti ale riskujeme aj to, že budúcnosť už nebude patriť našim potomkom.
Alexander František Zvrškovec
Príloha 1: História ariánstva
Príloha 2: Gesta Normannorum
Commentaires