Dlho som váhal, či zverejnenie týchto skutočností nie je predčasné, avšak po našom poslednom stretnutí, kde sme si pripomenuli aj nášho kolegu pána Semeša som sa rozhodol posunúť tieto skutočnosti členom združenia Korene.
S pánom Semešom som ja a členovia mojej skupiny spolupracovali desiatky rokov na odkrytí historických skutočností, ktoré z rôznych dôvodov nie sú súčasťou našej oficiálnej, alebo Európskej histórie.
Začali sme s otázkou Dunajskej kultúry. Všetky veľké rieky na svete sú kolískami relatívne homogénnych kultúr v rôznych historických obdobiach. Príkladom sú Eufrat a Tigris, Níl, Indus atď. Prečo nie Dunaj a Odra, ktorá má ešte väčší prietok vody meraný v metroch kubických ako Dunaj. Nakoniec sme došli k záveru, ktorý nás už ani neprekvapil. Pretože Sloveni-Slovania mali svoje kultúrne centrá práve pozdĺž týchto riek.
Ak sa ponoríme do histórie v období rokov 800-1200 zistíme, že vtedajší svet vyzeral celkom inak, ako ho dnes opisujú naši historici. Začnem s citátom z knihy Adama Brémskeho, ktorý okolo roku 1070 píše: „Zem Slovanov, ktorá je najväčším územím Nemecka, je obývaná Vinulmi, ktorí sa predtým nazývali Vandalmi“ (kniha druhá kap.21). Adam opisuje tiež mesto Vineta v ústí rieky Odry, ktoré nazýva najvýznamnejším mestom Európy a popisuje detaily o ľuďoch, ktorí tam žijú- Sloveni. Prekvapilo nás, že Adam píše o vzťahoch týchto obyvateľov Vinety tak, že sú tam vítaní všetci kresťania okrem rímskych katolíkov, ktorých tam bez milosti zabijú. V akom dramatickom období žili títo naši predkovia a o akom krvavom konflikte hovoria cirkevní historici?
Začali sme s v tom čase známou cirkevnou vraždou nášho panovníka Rastislava (820-873). Z historicky verifikovaných dokumentov vieme, že svoj národ nazýval Sloveni a že do našej oficiálnej histórie sa zapísal ako ten, čo sa zaslúžil o príchod Cyrila a Metoda na jeho územie, ktoré sa vtedy nazývalo buď Hornou Dáciou, alebo neskôr Veľkou Moravou. Pán Smalík nás viedol pralesom počiatkov kresťanstva na našom území. Vysvetľoval nám základy kresťanského arianizmu, ktoré si osvojili Sloveni na území Ilýrie, Panónie a Dácie stáročia pred príchodom Cyrila a Metoda. Táto forma kresťanstva sa neskôr vyhlásila za herézu a každý akože správny katolícky panovník mal právo a povinnosť týchto ariánskych Slovenov priviesť na správnu vieru. Keď sa začiatkom šiesteho storočia podarilo cisárovi Justianiánovi konečne poraziť našich predkov Vandalov, poveril tento cisár Benediktínov, aby na našom území začali šíriť to správne kresťanstvo. Pán Smalík nazýva túto kresťanskú misiu misiou iz Grek. Podarilo sa mu tiež vypátrať ten znak a heslo, pod ktorým títo mnísi mali konať. Dnes je to už slovenský dvojkríž na troch vŕškoch, ktoré dnešní historici nazývajú Tatra, Matra a Fatra, ale ktoré jasne symbolizujú utrpenie na Golgote.
Naša oficiálna história je dnes hlavne obrazom a prejavom názorov tých, ktorí si z rôznych dôvodov želajú, aby sa ich názory potvrdili historickými udalosťami. Naši historici píšu o tom, čo bolo, podľa toho, ako si myslia že by to malo byť, alebo podľa toho, ako si to želá ich zamestnávateľ, náboženské alebo politické presvedčenie. Je to často ďaleko od pravdy.
Pred nástupom komunizmu sme boli svedkami historických klamov s cieľom odzrkadľovania viery a túžby o harmonickom spojení svetskej a cirkevnej moci. Táto naivná a pomýlená predstava viedla k aktívnej a rozsiahlej manipulácii údajov tak o svetských, ako aj cirkevných realitách. Neskôr prišla snaha vykresliť históriu európskych národov na úkor iných národov, čo nakoniec vyústilo v neslávny rasizmus. Podobne sme sa stali svedkami marxisticko-leninského bludu o usporiadaní tohto sveta, ktorý tu tiež nechal cintoríny mŕtvol tých, ktorí tomuto blúzneniu nechceli veriť.
Tieto metódy pohľadu na históriu sú v priamom rozpore s obrazom skutočných historických udalostí, ktoré sa tu diali a dejú. Pre veľa z nás bude bolestivé poznať nové reality a niektorí z nás ich ani nechcú poznať. Na zamyslenie uvediem porovnanie tzv. historickej vedy s paleontológiou, čo je veda, ktorá analyzuje fosílie. V rámci tejto vedy sa tvorí tzv. geohistorická analýza, čo v skutočnosti znamená rekonštrukciu vymretých organizmov a ich životných prostredí stovky miliónov rokov dozadu. Táto veda nepodlieha cirkevným manipuláciám, národným konštrukciám a ani politickým, alebo hospodárskym záujmom. Je to proces hnaný našou zvedavosťou o tom, čo tu bolo, keď tu neboli náboženstvá, politika a ani hospodárske záujmy.
Ak skutočne chceme vedieť ako to bolo počas pár posledných tisíc rokov, tak musíme úprimne hľadať aj to, čo v našej oficiálnej histórii chýba. Keď to však nájdeme, potom nesmieme podľahnúť pokušeniu vyslovenia novej pravdy, ale musíme pozorovateľovi umožniť vytvoriť si vlastný názor.
Pre ľudí, ktorí si chcú pozrieť aj druhú stranu tej mince, ktorú nazývame históriou, sme založili galériu Hradná brána.
V galérii Hradnej brány na Devíne, sa nachádza aj jeden obraz, ktorý zachytáva obdobie raného kresťanstva v povodí Dunaja pod oblúkom Karpát. Kresťanstvo u nás šírili v prvom rade ženské kazateľky a jednou z nich bola určite aj matka cisára Konštantína svätá Helena. Konštantín bol pokrstený ariánskym biskupom a Helena bola ariánkou, ktorej materiálna stopa sa na Slovensku zachovala vo forme pixidy zobrazenej na maľbe. Ariánstvo- viď príloha 1.
Panovník Samo bol kresťanským ariánom a takisto bol ariánom aj Rastislav. Zo zachovaného textu dialógu Sama so Sychariusom je zrejmé, že diskutujú základy kresťanstva a rôzne pohľady na božiu podstatu.
Rastislavova vražda bola logickým záverom prevzatia nášho územia pod vplyv Vatikánu, alebo ako u Bulharov pod vplyv Byzancie. To, čo ma ešte stále mrzí je skutočnosť, že všetci naši historici referujú na Rastislavov dopis pápežovi a tiež byzantskému cisárovi, ale žiaden z nich nemal možnosť tento dokument prečítať v jeho origináli.
Ťažko dnes jednoznačne povedať, či bolo výhodou alebo nevýhodou našich predkov, že chceli vyskúšať model kresťanskej viery bez jej podriadenia sa svetskej moci. Tento kresťanský experiment sa v Uhorsku zachoval až do 17 storočia a posledným ariánskym panovníkom u nás bol Ján Zápoľský.
My sme si položili otázku, čo sa reálne stalo po Rastislavovej smrti?
Odpoveď sme vďaka pánovi Smalíkovi našli v diele Williama of Jumieges Gesta Normannorum.
Tá časť šľachty, čo nechcela zradiť svoju ariánsku vieru, musela opustiť Hornú Dáciu-Moravu a hľadať útočisko niekde inde. Okrem čisto náboženského presvedčenia mala šľachta a obyvatelia Hornej Dácie ešte jeden dôvod. Svätopluk musel zaviesť cirkevnú daň, čo znamenalo zvýšenie daňového zaťaženia obyvateľstva o 100 percent a určite sa stal najnepopulárnejším panovníkom v histórii Slovenov.
Na jednom z našich sedení s pánom Semešom som otvoril otázku o probléme, na riešenie ktorého som nemal odpoveď. Našiel som na mapách Švédska a Britských ostrovov/Škótska územia pod názvom Moravia. Tým územím vo Švédsku preteká rieka Netra, čo mi pripomínalo Nitru a tak sme začali pátrať po možných súvislostiach.
Medzi švédskymi hrdinami z obdobia Vikingov mimoriadne vyniká jedna postava pod menom Rollo (846-928). Toto meno mi nedalo spávať, pretože takéto meno v období, v ktorom tento pirát žil, v Škandinávii neexistovalo, ale bolo bežné ako zdrobnenina mena Roland medzi Slovenmi.
Tento akože Viking sa v roku 911 nechal pokrstiť/prekrstiť na pravého katolíka v Normandii a jeho potomkovia sa neskôr stávajú panovníkmi Francúzka, Anglicka, Talianska a Antiochie, vtedy kresťanského centra duchovne rovnocenného s Rímom a Carihradom.
Prezradil som pánovi Semešovi, že som v knihe napísanej mníchom Dudom pod menom Gesta Norrmanorum našiel údaj, že sa tento Viking narodil v Ilýrii.
O pár rokov neskôr mi pán Semeš poslal list s názvom Gesta Normannorum a slovenským prekladom časti textu tejto knihy. Pred dvomi mesiacmi ma moja kolegyňa upozornila, že začína katalogizovať našu korešpondenciu s pánom Semešom, a že mám na Slovensko doviesť všetko, čo od neho mám.
Jedno z najväčších prekvapení v mojom živote som zažil v lietadle zo Štokholmu do Viedne, keď som začal čítať text od pána Smalíka. Zistil som, že on neprelozil text z knihy Gesta Norrmanorum od spisovateľa Duda, ale preložil text z knihy s tým istým menom, ale od spisovateľa Villiama Jumieges.
Musel sa na mňa usmiať z neba keď konečne videl, že som to začal čítať.
Text, ktorý nájdete v prílohe je presvedčivým dôkazom toho, že naši predkovia z Hornej Dácie -Morávie boli aktívnymi tvorcami histórie vtedajšej Európy.
Niekoľko časových údajov:
Bitka pri Bratislave 907 V nasej histórii tuto udalosť nespomíname
ROLLO prekrstený 911 Francúzsko v rukách našich predkov
Povstanie Slovenov Hamburg 915 Bratislava a Hamburg majú ten istý mestský znak
Porážka pápežovej armády 1053 Bitku vedie potomok ROLLA a rozhodne ju slovanská
pechota v bitke pri Civitate
Okupácia Anglicka 1066 Potomok Rolla z Dacie-Moravy William
ovládne Anglicko Normannmi
Prvá cirkevná provincia 1103 Názov provincie je Dacia v Lunde/dnešné Švédsko
Nebudem ďalej opisovať ďalšie udalosti na našom území, ale vrátim sa k pánovi Smalíkovi a jeho pátraniu po písomníctve Slovenov, ktorým vládol Rastislav.
Vandali, ktorých ako Slovenov spomínal Adam Brémsky mali už v štvrtom storočí mincovníctvo a písomníctvo. Preukázateľne bývali v Panónii, kde im vtedajší rímsky cisár povolil usadiť sa pod Dunajom. Jeden z ich kmeňov sa nazýval Zilingovia a obyvatelia Žiliny by niekde tu mohli hľadať svoje korene.
Pán Smalík, ktorý na rozdiel od nás, moderných nevzdelancov, ovládal gréčtinu a latinčinu nám predložil dokumentáciu od autora Martina Dumského, ktorý si spomína, že už v piatom storočí sa v jednom kláštore pri Betleheme kázalo v slovenskom jazyku. Neskôr sme vypátrali v ktorom a odkiaľ bol jeho opát Theodosius the Cenobiarch.
Možno Vás prekvapí skutočnosť, že cisár Justinianus nenechal kráľa Vandalov popraviť, ale urobil ho miestodržiteľom v provincii Bythínia. Nie je ani zázrakom, keď sa dozviete, že práve v tejto provincii sa nachádzal kláštor Polychron, v ktorom bol Metod opátom a podľa mňa tam našiel tzv. prvú Ilýrsku abecedu, ktorú Cyril použil vo svojom ďalšom živote a diele. Možno tiež neviete, že matka cisára Konštantína Helena sa tiež narodila v tejto provincii a ako ariánka sa zdržiavala na dnešnom Slovensku, kde po nej bola nájdená pixida, ktorá zdobí nielen obraz v galérii Hradná brána, ale je aj zhmotnená v ruke Cyrila na súsoší Cyrila a Metoda. Ich príchod k Rastislavovi bol politickou kresťanskou misiou a kresťanstvo tu už existovalo päť storočí pred ich príchodom.
My sa dnes všetci musíme zamyslieť nad skutočnosťou, prečo ešte stále systematicky zamlčiavame dôležité skutočnosti v nasej histórii a ako takéto klamstvá ovplyvňujú našu súčasnosť. Bez toho aby sme poznali vlastnú históriu sa nielenže nedokážeme orientovať v nasej prítomnosti ale riskujeme aj to, že budúcnosť už nebude patriť našim potomkom.
Alexander František Zvrškovec
Príloha 1: História ariánstva
Príloha 2: Gesta Normannorum
Comments