Kniha druhá kapitola 44- Levitácia

Bolo ráno okolo pol deviatej a Christoffer doniesol z kuchyne do zasadačky dve šálky kávy. Bola to prvá ”fika” tohto dňa a cez okno videli, ako červená loď spoločnosti Viking line vyráža zo Štokholmu do Helsínk. Zasadačka sa nachádzala na Frantiho ostrove  Stora Höggarn, z ktorého v dávnej minulosti jeho bývalí vlastníci mohli kontrolovať vstup lodí z  Baltického mora do územia Štokholmu a tiež vstup do sladkovodného vnútro zemného jazera Mälaren, kde sa nachádzal slávny Ostrov Birka. Úžina medzi týmito dvomi vodnými plochami sa dodnes nazýva Vendelsundet-Slovanská úžina.

V starých mapách a v starých dokumentoch sa meno ostrova až do osemnásteho storočia písalo  Stora Höggarn, čo znamenalo Svätý Veľký- Arn, a pomenovanie bolo vzdaním úcty nemeckému cisárovi Arn-Ulfovi z deviateho storočia. Bolo to v časoch, keď tieto územia tak isto ako územia pod Karpatmi a Alpami obývali rôzne germánske a slovanské kmene. Keď už pri fike prerušili diskusiu o pulzových generátoroch, Franti neodolal pokušeniu vyskúšať historické poznatky svojho syna a priamo sa spýtal: „Vieš kto bol Arn-Ulf?“

-„Neviem“, odpovedal Christoffer, „ale môžeš mi o ňom niečo povedať.“

Franti cítil, že jeho zvedavosť nebola úprimná, ale bola iba prejavom slušnosti voči nemu ako otcovi. Ako každý rodič, ktorý sa pokúša odovzdať vlastné poznatky svojim deťom, napriek ich nezáujmu, sa snažil tento pocit nezáujmu vytlačiť a tak pokračoval, akoby si to nevšimol.

-„V deviatom storočí bola stredná Európa osídlená rôznymi kmeňmi Germánov a Slovanov, ktorí keď sa nebili medzi sebou, tak sa pod vedením rôznych vodcov prepojených na pápeža v Ríme vo vojnách zabíjali za rôzne formy kresťanstva, ako štátneho náboženstva. Koncom druhej polovice deviateho storočia, po odstránení Rastislava, vládol slovanským kmeňom na území dnešného Slovenska  Svätopluk, a na území dnešného južného Nemecka vládol Germánom Arn-Ulf, ktorý sa tituloval cisárom. Pre istotu, aby kmeňová súdržnosť fungovala, si títo vládcovia zabezpečovali podporu kmeňových vládcov sobášmi cez kmeňové hranice. Arn-Ulf si napríklad zobral za ženu korutánsku slovanskú princeznú a Svätopluk sa stal krstným otcom jeho detí.“ 

Keď Franti videl, ako Christoffer cez okno sleduje srnky pri vode pochopil, že história určite nie je niečím, čím svojho syna nadchne k lepšiemu výkonu v práci, alebo čím aspoň trochu zmení jeho pohlaď na svet, v ktorom žijú.

-„Poďme na levitáciu“, povedal a očakával, že Christoffer začne tam, kde skončil pred fikou.

Christoffer znovu ožil a pokračoval: „Už viac ako desať rokov paralelne s výskumom rôznych  dnes dostupných technických metód penetrácie zemskej kôry študujeme staré sumerské a hebrejské texty s cieľom nájsť informáciu, ktorú mimozemské civilizácie odovzdali našim predkom. Časť tejto informácie, tykajúca sa démona Asmodea a jeho nástroja shamíra nám pomohla pri výskume a konštrukcii pulzového generátora a s ním prepojených rezných nástrojov. Vieme tiež, že bez tejto technológie nemohli naši predkovia už tisíce rokov p.n.l. vytvoriť monolity z kameňa v rozmeroch a formách, ktoré sa dnes nachádzajú po celom svete.“

Christoffer zapol stenovú obrazovku. „Tu vidíš Bránu slnka v Južnej Amerike, miesto Puma Punku. Vo výške 4000 metrov nad morom je z kameňa vyrezaný tento monolit s presnosťou opracovania, o ktorej my dnes ešte len snívame. Na druhom obrázku sa objavili obrovské gule nájdené v Bosne a Hercegovine ako aj v Kostarike. Najväčšia váži cca 35 ton. Tretí obrázok bol venovaný obrovským hlavám nájdeným v Mexiku a na iných miestach vo svete. Váha 50 ton. Aby som nehovoril iba o samostatne stojacich monolitoch“, povedal Christoffer, a ukázal nový obraz. „Toto sú monolity z Bretónska vo Francúzsku. 4000 obrovských balvanov zoradených v radách. K ich chemickému zloženiu sa ešte vrátim, ale aby som nezdržoval, musím priznať, že tieto kamene obsahujú veľké množstvo kremeňa a môžeš začať rozmýšľať nad touto skutočnosťou už počas mojej prezentácie.“ Ďalšie obrázky ukázali monolitické hlavy na Veľkonočných ostrovoch, bloky v Libanone, Japonsku, Iraku a Anglicku.

-„Ak mi chceš ukázať aj obelisky z Egypta, tak už nemusíš pokračovať“, povedal Franti. Christoffer vidiac, že dosiahol svoj cieľ, sa víťazne pousmial a povedal: „Vieme, že tieto monolity sú vyhotovené technológiou, ktorú ľudia v tom čase nepoznali a nemali. Nám sa túto technológiu podarilo vyvinúť bez pomoci mimozemšťanov až niekoľko tisícročí neskôr. Stále však zostava záhadou, ako sa našim predkom podarilo tieto opracované balvany premiestňovať. Naša knižnica je jednou z najšpecializovanejších na svete, a máme v nej všetky doposiaľ objavené sumerské a hebrejské texty. Vieme, že hebrejské texty v knihe Mojžišovej sú kópiami sumerských textov a opisujú napr. potopu, ako aj iné udalosti v starom svete rovnako. Vieme tiež, že Abrahámove rodisko je niekde v oblasti mesta UR v dnešnom Iraku. Táto stará Sumerská oblasť je tiež miestom pôsobenia bytostí nazývaných Anunaki, čiže okrídlených krížencov mimozemšťanov- bohov a vtedajších ľudí. V meste UR boli tiež odhalené hrobky s bytosťami s pretiahnutou lebkou a ženou- kráľovnou so zlatou čelenkou. Mohol by som pokračovať s legendou o Gilgamešovi, ale to by sme tu mohli byť ešte týždeň“, povedal Christoffer.

Franti vidiac, že jeho syn nie je až taký historický nevzdelanec, ako väčšina študentov techniky na Uppsalskej Univerzite, sa v duši pousmial. Túto vlastnosť pripísal genetickej výbave po jeho otcovi. „Vráťme sa k problému, ktorý sme tu dnes prišli riešiť“, pokračoval ďalej Christoffer.

-„Trvalo nám tri hodiny, kým sa každý z nás vyrozprával povedal a teraz pred obedom očakávaš, že to dáme?“ 

-„Nemusíme to dať, ale chcem vedieť čo vieme, a kde v realite sme“, odpovedal Franti.

Stenová obrazovka sa znovu rozsvietila a Franti videl nápis LEVITÁCIA. Text vyzeral ako roztrasená huspenina, ktorá sa voľne vznášala v priestore a rýchlo pochopil, že Christoffer sa už umelecky stotožnil s touto záhadou.

-„Musím sa priznať“, začal Christoffer, „že inspiráciou k tejto časti nášho posedenia sú tvoje staré texty o Levitačnom pohone ako predpokladu kolonizácie vesmíru ľudskou rasou, ktoré si napísal v Taliansku. Iba nechápem, ako sa Ti bez znalosti sumerských textov podarilo špekulovať o Levitačnom pohone?“

-„To je dlhá história. Vo Vatikáne som našiel jednu osobu slovenského pôvodu, ktorá si ešte pamätala našich predkov, ktorí tam počas vojny pôsobili. Tento človek mi zabezpečil prístup do Vatikánskej knižnice a dostal som sa tiež k zbierkam predmetov, ktoré Vatikán vlastní a z pochopiteľných dôvodov nevystavuje. Títo dvaja, povedzme mnísi, ma zasvätili do sumerských textov a ja som ich vyučoval základy binárnej matematiky a teórie relativity. Rýchlo sme objavili, že väčšina textov sú matematické rovnice, ktorých obsah sme vtedy ešte nechápali. Vedeli sme však, že toto posolstvo z minulosti Sumeri nedostali len pre seba, ale že bolo niekým odovzdané pre ľudí v budúcnosti, pre čas kedy tomu budú rozumieť. Pomocou Lobačevskeho teórii sa mi podarilo pochopiť, že rýchlosť a možnosť cestovania vo vesmíre ovplyvňuje hlavne poloha planét v nasej slnečnej sústave. Záverom týchto teoretických výpočtov bolo, že na prekonanie zemskej príťažlivosti nie je potrebný žiadny klasický motor s chemickým palivom. Títo moji dvaja priatelia z Vatikánu ma prvý raz informovali o monolitických stavbách na nasej planéte a doniesli aj výkresy rôznych otvorov do týchto konštrukcií. Vysvetlili mi aj, že napr. slnečné lúče v deň rovnodennosti vždy preniknú týmito otvormi a osvetlia nejaký kultový predmet. Vysvetlil som im, že texty, ktoré lúštime, nasvedčujú tomu, že už Sumeri vedeli o hviezdach viac, než dnešný Vatikán. Nevidel som žiadne vzrúšo v tom postaviť obrovskú stavbu iba preto, aby mi raz do roka slnko osvietilo nejaký predmet. Muselo v tom byť niečo viac a tak sme začali pátrať po iných súvislostiach. Čírou náhodou nám pomohol jeden kresťansky misionár z Tibetskej oblasti. Vyrozprával nám, že tamojší mnísi tiež majú špeciálne otvory, alebo miesta v ich chrámoch, kde sa v presne vymedzených časoch venujú modlitbám v stave levitácie. Napadlo mi, že tak ako Sumerom, tak aj Tibeťanom mohli návštevníci z vesmíru odovzdať takú istú informáciu v nádeji, že ľudstvo niekedy pochopí, že rozum sa dá použiť aj na niečo iné než na vymýšľanie ďalších spôsobov, ako zabiť svojich susedov“, ukončil svoj príhovor Franti.

Christoffer pozeral na obrazovku s levitujúcou huspeninou a povedal: „Poďme na obed do Vaxholmu. Ja si dám köttbullar a ty rybku. Nepi veľa kávy, aby sme mohli pokračovať…“