Koho chráni právny štát….
Sedel za volantom a na kompase v aute videl, že stále smeruje na východ. Prešiel cez Zvolen a blížil sa k Lučencu. V aute sa rozzvonil telefón a Franti vidiac, že volá jeho priateľ Mirko, stlačil gombík na volante. „Ahoj Mirko, som už za Zvolenom, a na obed budem v Košiciach.“ -„Len kontrolujem, či všetko ide podľa plánu“, odpovedal Mirko. -„Ja vyrazím z Bardejova za pol hodinu a vidíme sa podľa nasej dohody v Košiciach.“
Mirko bol okrem Frantiho priateľa aj jeho bývalým spoločníkom v spoločnosti SBAJ, ktorá v Bardejove vyrábala hydraulické valce. Boli rovnako starí a tiež narodení v znamení leva v júli. Mirko bol však o dva dni mladší. Ich priateľstvo začalo v časoch privatizácie podnikov, keď Franti prvý raz v živote navštívil nielen Bardejov, ale aj fabriku s názvom Strojárne Bardejov a.s. Dva z desiatich privatizačných fondov, ktoré založila investičná spoločnosť Dividend, v ktorej okrem Frantimu patrili jednotretinové podiely Slovenskej Sporiteľni a Slovenskej Poisťovni prevzali kontrolu aj nad touto strojárskou fabrikou.
Netrvalo dlho a Franti po prvotnej analýze stavu vo fabrike skonštatoval, že bez drastických opatrení sa aj táto strojárska fabrika premení na ďalší cintorín bývalých fabrík založených komunistami v predchádzajúcom režime. Po prvých stretnutiach s novým vedením fabriky, ktoré si zamestnanci sami zvolili bolo jasné, že do pár mesiacov fabrika skrachuje. Posledné roky si fabrika od bánk požičiavala peniaze na výplaty zamestnancom a jej zákazníci, ako napr. Krupina, ktorá vyrábala malé univerzálne nakladače, vôbec za hydrauliku neplatili. Firma sa síce v procese privatizácie premenila zo štátneho podniku na akciovku, ale nemala žiaden reálny plán čo bude vyrábať, pre koho a na akých strojoch. Neexistoval ani žiaden plán ako zaplatiť stámiliónové dlhy svojej banke. Vedenie firmy nevedelo čítať súvahu a výsledovku a vo firme nenašiel nikoho, kto by rozumel komplexu a potenciálu strojného vybavenia, ktoré sa tam vtedy nachádzalo.
Nové, síce dočasné a samozvané, vedenie sa vážne zaoberalo možnosťou chovania červíkov v Bardejovských strojárňach pre potreby potravinárov. Takíto ľudia z ulice mali byt tí, ktorí sa dočasne stali vedeniami privatizovaných spoločností na Slovensku.
Od ľudí vo fabrike sa časom dozvedel, kto fabriku viedol pred privatizáciou a ako boli spokojní s tým, že ho odvolali, a že už tam nepracuje. Jeho meno bolo Miroslav Kollár a vraj bol komunistom. Napriek skutočnosti, že komunisti Frantimu zavraždili otca sa rozhodol, že ho vyhľadá a že si vypočuje celú históriu o založení tejto fabriky a predstavách vtedajšieho vedenia o jej budúcnosti.
Prvé stretnutie s Mirkom bolo opatrné, ale hneď pochopil, že bez tohoto odborníka a jeho vedomostí sa do Bardejova už nemusí vrátiť. Spoločne sa im podaril zázrak. Od banky odkúpili bankou založený majetok do novej firmy a začali vyrábať to, čo sa dalo predať na západných trhoch. Zvyšok majetku rozkradol konkurzný správca toho, čo zostalo zo starej akciovky.
Keď obidvaja dosiahli sedemdesiat rokov a nikto z ich detí nechcel fabriku s už viac ako 300 zamestnancami prebrať tak sa dohodli, že fabriku predaju niekomu, kto chce pokračovať v tom, čo oni začali.
V roku 2017 konečne našli možného kupca, ktorý síce nebol technikom, ale venoval sa podľa jeho slov obchodu s hydraulikou. Neskôr sa dozvedeli, že to bol obchod s hydraulickým olejom, ale diskusia o odpredaji celej fabriky už pokročila tak ďaleko, že dúfali v zázrak.
Zázrak sa udial a koncom roku už podpísali kúpnopredajnú zmluvu so spoločnosťou pána CH. o odpredaji celej fabriky vo forme odpredaja 100 percentného balíka akcií firmy SBAJ. Odpredaj mal však jeden háčik, ktorým bola skutočnosť, že vstup do fabriky sa nachádzal na cudzom pozemku, ktorého právo prechodu bolo zabezpečené cez vecné bremeno v prospech firmy SB, ktorú našťastie tiež kontroloval Franti s Mirkom.
Firma SB mala vtedy stranu aktív a pasív na úrovni 2,6 milióna EUR a Franti s Mirkom si ju chceli ponechať na ďalší výskum a vývoj vysokotlakovej hydrauliky, ktorej pán CH. nerozumel, a ktorá nebola predmetom predaja a ani výroby vo firme SBAJ, ktorú mu odpredali. Aby kupujúcemu poskytli istotu vstupu do ním kúpenej fabriky dohodli sa, že mu na obdobie 5 rokov poskytnú kontrolu nad firmou SB, ktorá vlastnila vecné bremeno pre vstup cez cudzí pozemok do predanej fabriky. Ako predávajúci mu formálne predali aj akcie firmy SB za 2 EUR s tým, že ich pán CH. po piatich rokoch za tú istú cenu prevedie nazad na nich ako predávajúcich. Pán CH. sa tiež zaviazal nenakladať s majetkom spoločnosti SB, ktorú mu takto ako zábezpeku prechodu do predanej fabriky dali do správy.
Ešte pred prevodom akcií a finančných prostriedkov si kupujúci zabezpečil kontrolu aktív a pasív predávanej firmy a dohodol s predávajúcimi, že predávanej firme dočasne prenechajú aj nimi poskytnutý uver vo výške 1,4 mil. EUR.
Po cca 2 rokoch sa dozvedeli, že pán CH. si cez svoju firmu od vlastníka pozemku, na ktorom firma SB mala zriadené vecné bremeno prechodu tento pozemok odkúpil, ale o tomto kroku ich neinformoval. Účel prevodu akcií za symbolickú cenu 2 EUR so záväzkom pána CH. tieto akcie vrátiť za túto cenu už neexistoval, avšak v zmluve bolo napísané, že právo spätného odkúpenia nastane až po vypršaní piatich rokov. Franti a Mirko mali vtedy rozbehnuté iné projekty a tomuto úkonu nepripisovali žiaden význam, pretože pán CH. sa zaviazal nenakladať s majetkom spoločnosti počas piatich rokov, ako bolo dohodnuté v kúpnopredajnej zmluve.
Prvým signálom problémov s pánom CH. bolo, keď tento pán ako kupujúci začal spochybňovať pôžičku, ktorú Franti a Mirko, ako predchádzajúci vlastníci firmy SBAJ, poskytli tejto firme. Napriek skutočnosti, že pôžička vo výške 1,4 mil. EUR bola riadne zaúčtovaná a účtovná závierka bola overená audítorom spoločnosti, vyústili tieto názorové rozdiely do súdneho sporu.
Po uplynutí piatich rokov od predaja spoločnosti zaslali pánovi CH. výzvu, aby akcie spoločnosti SB, ktoré mu predali za 2 EUR vrátil nazad a zároveň mu na jeho účet zaslali 2EUR.
Pán CH. to neurobil s námietkou, že mu ako predávajúci, nepomohli zabezpečiť právo prechodu cez pozemok tak, ako ho mala zaregistrované firma SB pri jej odpredaji. Keď mu oponovali, že pozemok už vlastní a právo prechodu je v takomto prípade už bezpredmetné prestal s nimi komunikovať.
Po previerke účtovných závierok firmy SB bolo zistené, že pán CH. v rozpore s platnou zmluvou z tejto firmy odpredal materiál pod účtovnú cenu a spôsobil tým spoločnosti priamo a nepriamo jej vlastníkom Frantimu a Mirkovi škodu vo výške minimálne 385 097 EUR. Je to škoda, alternatívne krádež z cudzieho majetku zvereného do dočasnej správy pána CH.
Spor medzi nimi už nebol iba obchodnoprávny, ale aj trestnoprávny.
Kommentare