Kniha druhá kapitola 41- Sťahovanie

Trajekt vyklopil svoju rampu pred vchodom do podzemia na ostrove Stora Höggarn a Franti cez ňu začal zasúvať špeciálny vozík vyrobený spoločnosťou VUNAR v Nových Zámkoch. Už druhý mesiac vykladali kamióny plné technických zariadení, ktoré boli presúvané zo Slovenska do Švédska. Strategický výskum, ktorý už roky realizovali na Slovensku, sa po korupčnom škandále na Úrade vlády SR v roku 2024, rozhodli premiestniť do Švédska. Frantiho spoločnosti vlastnili dve výskumné centrá vo Švédsku a okrem ostrova Stora Höggarn, kde sa realizoval aplikovaný výskum technológií na prienik zemskou kôrou, vlastnili aj podzemné mesto v Uppsale, kde sa uskutočňoval výskum elektro akustických pulzov na rozrušovanie hornín.

Zasunul vozík pod hydraulickú plošinu na ktorej stál elektrický generátor s výkonom viac ako 2600 kWA a pomaly diaľkovým ovládacom spustil generátor na vozík. Christoffer obišiel naložený vozík a zdvihnutým palcom mu naznačil, že môže začať cúvať.

Po troch hodinách bol trajekt vyložený a bol čas na obed. Naskočili v montérkach na Christofferovu loď a hneď ako vyrazili začal Christoffer s otázkou. „Ako vyzerá náš výskumný plán teraz, keď sme opustili Slovensko?“

-„Ak si ešte pamätáš, tak pred desiatimi rokmi sme vypracovali dve štúdie geologického prostredia na Slovensku a vo Švédsku. Z rôznych dôvodov a hlavne z dôvodu môjho pôvodu zo Slovenska sme nakoniec zvolili lokalizovať výskum na Slovensku. Beriem plnú zodpovednosť na seba a už sa k tomu nevracajme“, povedal Franti. „Prejdem hlavne na dôvod, prečo je Švédske geologické prostredie tak zaujímavé. V Štokholme a Uppsale sa nachádzame v geologickom prostredí starom cca 3 miliardy rokov. Iba pre tvoju informáciu, dnešné Himaláje sa vytvorili pred cca 60 miliónmi rokov a na vrchu Mont Everestu môžeš nájsť cintorín morských živočíchov zo dna mora spred okolo 450 miliónov rokov z obdobia nazývaného Kambrium.

Pod zemskou kôrou, na ktorej sa naše výskumné centrá nachádzajú, je zemský plášť s hrúbkou cca 2900 km, pozostávajúci z lávy, na ktorej sa pohybujú/plávajú naše tektonické platne.

Jednou z aktivít, ktoré boli súčasťou slovenského výskumu, bola aj miónrádiografia, kde sme chceli skúmať využitie kozmických častíc na prieskum vnútorných štruktúr geologického prostredia vnútra našej planéty. Tieto subatomárne častice, nazývané mióny, patria do skupiny leptónov, kde nájdeš aj elektróny a neutríny. Mióny sú však väčšie a vznikajú v atmosfére, keď vesmírne žiarenie reaguje  s atmosférickými časticami. Jeden z členov nášho konzorcia vyvíja miónový röntgen a Slovensko by sa mohlo stať veľmocou budúceho neinvazívneho geologického prieskumu na svete. Na rozdiel od neutrínov, ktoré skúma náš kolega Hans v Uppsale, a ktoré nemajú elektrický náboj, sú mióny tiež schopné prechádzať matériou, ale majú elektricky náboj, ktorý spôsobuje, že strácajú svoju rýchlosť pri prechode horninovým prostredím. Ak dokážeme merať zmenu rýchlosti, akou mióny prechádzajú cez skúmaný materiál, tak určite dokážeme určiť aj typ takéhoto materiálu.

Pomocou takéhoto röntgenu sme chceli identifikovať dutiny a praskliny v zemskej kôre bez použitia nesmierne drahej, klasickej, rotačnej vrtnej techniky.“

-„Začínam chápať, prečo si o tejto technológii nechcel detailne rozprávať ani našim partnerom na SAV a ŠGUDŠ (Štátny geologický ústav Dionýza Štúra). Neviem si ani predstaviť rozsah škôd, ak by sa táto informácia dostala kriminálnym úradníkom na Úrade vlády, alebo ich partnerom vo Francúzsku“, povedal Christoffer. „Ešte mi musíš pripomenúť, čo okrem energie a prekambrických tunelov budeme v tomto kryštalickom masíve hľadať“, pokračoval ďalej.

-„V hornej časti tekutého zemského plášťa sa nachádzajú aj kremičitany - silikátne minerály, z ktorých pre nás najzaujímavejším sa javí Olivín“, začal svoj prihovor Franti. „Cez vulkanické aktivity sa tento minerál dostal na povrch a dnes si môžeš v obchode kúpiť olivín-diabas ako kameň do sauny. Jednou zo zaujímavých vlastnosti tohoto minerálu je to, že pri vysokých tlakoch a teplotách tento materiál dokáže viazať vodu. Pravdepodobne sa v zemskom plášti nachádza viac vody viazanej v olivíne, ako vo všetkých oceánoch a moriach na nasej planéte. Táto vlastnosť olivínu však nie je hlavným dôvodom toho, prečo by sme ho mali hľadať a ťažiť. Keď sa olivín dostane na zemský povrch a príde do kontaktu s kysličníkom uhličitým- CO2, zvetrá tento materiál mimoriadne rýchlo. Táto vlastnosť olivínu ho predurčuje ako možného hlavného kandidáta na boj proti globálnemu otepľovaniu. Zvetrávanie je chemickým procesom, kedy minerály, ktoré sa nachádzajú v zemskej kôre, reagujú s CO2 v dažďovej vode. Táto reakcia vytvára karbonáty, ktoré chemicky viažu uhlík. Jedným  z najznámejších karbonátov je kalciumkarbonát, ktorý je súčasťou vápenca.

Predstav si, ak by sa nám podarilo vybudovať priemysel na ťažbu a drvenie olivínu na prach v takom rozsahu, že bez problému pomocou tohoto super reaktívneho materiálu dokážeme viazať viac CO2, než ako ľudstvo vytvorilo počas celej priemyselnej revolúcie, tak už nikdy nebudeme potrebovať pomoc žiadneho štátu pri obstaraní zariadení na náš ďalší výskum. Náš projekt rozrušovania materiálu pomocou elektrických impulzov v kombinácii s akustickým drvením vyťaženého olivínu by mohol byť najziskovejším podnikaním v histórii ľudstva.“

Franti videl, že Christoffer pochopil, čo mu hovorí. Tvár mal rozžiarenú, keď mu s úsmevom  oznámil, že prichádzajú do prístavu vo Vaxholme a bude potrebovať jeho pomoc ako plavčíka na vyviazanie lode…