Štyria páni sedeli v kancelárii Samuela Mikovíniho, cisársko-kráľovského inžiniera dolnouhorských banských miest, so sídlom v Banskej Štiavnici. Cisár Svätej Rímskej ríše Karol VI. bol tiež kráľom Španielska a Uhorska ako Karol III., a Česka ako Karol II. Tento Karol VI., ako cisár Svätej Rímskej ríše realizoval sen Karola I., ktorý v roku 800 spolu s pápežom sfalšovali poslednú vôľu pravého cisára Rímskej ríše Konštantína tak, že pápež má v neprítomnosti priameho dediča cisárskeho trónu sám vybrať vhodného cisára na tento post. Tento falošný cisár druhej Svätej Rímskej ríše- Karol VI. poveril Samuela Mikovíniho zriadením banskej školy a koordináciou technického vzdelávania banských inžinierov. Pán Mikovíni sa ujal slova a povedal: „Dovoľte mi, aby som Vás individuálne predstavil a tiež Vám vysvetlil, prečo som si Vás dovolil pozvať do môjho úradu. Začnem zľava, najprv s mojim starým priateľom pánom Matejom Belom, ktorý je tak ako ja evanjelikom a dlhodobo sa spolu venujeme hlavne zememeračstvu, histórii našich predkov Slovenov a nie na poslednom mieste aj technickým inováciám potrebným na ďalší rozvoj baníctva a spracovania minerálov v Uhorsku.“
Pán Bel sa usmial a doplnil: „Venujeme sa tiež jazykovým problémom tu v Uhorsku, pretože úradným jazykom sa stala nemčina a cisár novej, a ako on chce aby bola nazývanou- Svätej rímskej ríše, ovláda iba tento jazyk. Cisár verí, že tak, ako začiatkom jedenásteho storočia, keď vtedy ešte krajina nazývaná Nemeckom bola najväčším územím Slovanov, bude za pár rokov nielen úradným, ale aj všeobecným jazykom v novej Svätej rímskej ríši nemčina. Musím priznať, že si myslím, že táto naivná predstava bude hlavnou príčinou rozpadu jeho snov o obnovení veľkej ríše rímskej pod jeho taktovkou. Ale nejdem rozprávať o tomto probléme a dávam nazad slovo nášmu hostiteľovi.“
-„V strede medzi Vami sedí pán Ján Pavúk, ktorý už dvadsať rokov cestuje medzi Uhorskom, Ruskom a Osmanskou ríšou. Môžem kľudne povedať, že bez jeho obchodných kontaktov by bane v Uhorsku, ako aj prvotné spracovanie minerálov dnes boli tam, kde boli počas vpádu Tatárov v trinástom storočí. Málokto vie, že ho v Osmanskej ríši považujú za svojho, aj napriek tomu, že nie je moslim, ale kresťanský arián. Náboženská tolerancia je v porovnaní s Uhorskom na celkom inej úrovni ako u nás v Uhorsku. Zlé jazyky hovoria, že jeho sídlo v Konštantínopole je väčšie, ako sídlo samotného sultána“, dodal Mikovíni z úsmevom. Pán Pavúk tiež zdvihol ruku ako znak toho, že chce niečo povedať.
-„Je pravdou to čo povedal náš hostiteľ. Chcem však ešte pripomenúť, že náboženská sloboda tu v Uhorsku, Sedmohradsku a na juhu Poľska je viac a viac ohrozená cisárovým konaním v prospech rímskych katolíkov. Tiež ma znepokojuje cisárova ambícia vystupovať tak, akoby vo svete zastupoval celú Európu. Francúzsko sa nedávno spojilo s Osmanskou ríšou a zastavili sme jeho loďstvo v Stredozemnom mori. Tiež nechcem veľa rečniť, ale vidím, že tieto problémy budú mať veľký vplyv na našu budúcnosť. Na severe, v Baltickom mori, sa vytvorila spoločnosť HANSA, ktorá reprezentuje záujmy slobodných miest a zabezpečuje obchod aj na pobreží Nórska. Ešte väčším hráčom vo svetovom obchode sa stala holandská spoločnosť Ostindická kompánia a boli to práve Holanďania, čo niesli finančné náklady na 30 ročnú vojnu, v ktorej sa nám podarilo zastaviť expanziu rímskeho katolicizmu pod taktovkou nemeckého cisára. V najbližších rokoch sa Európa určite vymaní zo smrteľného objatia rímskokatolíckej cirkvi a moc prejde do rúk ľudí, ktorí obchodujú a vyrábajú tovar vo fabrikách pomocou strojov. Neviem však, či náš hostiteľ, ktorého do funkcie dosadil sám cisár, zdieľa tieto názory.“
Pán Mikovíni sa znovu ujal slova a pokračoval v prezentácii posledného prítomného, ktorý sedel po ľavej strane pána Pavúka. „Dovoľte, aby som predstavil aj pána Michala Uhorskai, ktorý sa okrem baníctva venuje aj metalurgii. Pán Uhorskai je v neprítomnosti pána Pavúka jeho zástupcom v Uhorsku. Všetci štyria vieme, že pokračovanie rozvoja baníctva nebude možné bez zvládnutia nových technológií, hlavne v oblasti odčerpávania banských vôd vo vulkanickom geologickom prostredí. Pre oblasti Banskej Štiavnice a Novej Bane sú tieto technológie existenčnou otázkou. Chcel by som pripomenúť pokus s parným čerpadlom, ktorý bol v Novej Bani urobený Isaacom Potterom už v rokoch 1722-1724, kde bolo preukázané, že ním vyvíjaná technológia- keď fungovala-dokázala odčerpať mnohonásobne väčšie množstvo vody v porovnaní s dnešnými koňmi ťahanými čerpadlami. Systém, ktorý navrhol mal však veľa nedostatkov a v roku 1729 to vzdal. Chcem Vám tiež ukázať naše systémy zadržiavania a využívania banských vôd tu v Banskej Štiavnici.“
Pán Pavúk opäť zdvihol ruku. „Nech sa páči“, povedal pán Mikovíni, „slovo je Vaše.“
-„Poznám prácu pána Pottera a mám aj všetky jeho výkresy u mňa doma v Konštantínopole. Musím sa priznať, že jeho neúspech nebol iba chybou jeho konštrukcie. Sultán sa v tom čase obával dôsledkov takejto inovácie v baniach Uhorska a možných dopadov na rovnováhu vzťahov Osmanskej ríše a cisára vo Viedni. Predpokladáme, že tento vynález zakrátko zmení celý svet tak, ako nič, čo sme doposiaľ poznali. Budúcnosť parného motora je pre osmanskú ríšu taká dôležitá, že jeden z mojich spolupracovníkov, ktorého Potter zamestnával počas všetkých rokov, keď čerpadlo ešte fungovalo, mal za úlohu priebežne sabotovať jeho funkčnosť.“
-„To je nová informácia“, povedal pán Mikovíni a pokračoval: „Dočasne sme však tento problém vyriešili novými čerpadlami, ktoré zvládnu odčerpávanie vody tam, kde dnes ťažíme. Aj ja však verím, že budúcnosť patrí parným strojom a na rozdiel od panovníkov Anglicka, Francúzska a Holandska náš cisár nerozumie potrebe zavedenia nových technických odborov na univerzitách v jeho ríši. Nerozumie ani potrebe odstránenia ekonomických prekážok, ktoré tu v Uhorsku bránia zhromaždeniu kapitálu v rukách podnikateľov vo forme podielových- akciových spoločností, ktoré by takto mohli prerásť cisárovu ekonomickú kontrolu nad podnikateľmi v Uhorsku. Teraz, keď sa už poznáme, tak mi dovoľte pozvať vás na večeru ku mne domov, kde môžeme pokračovať v nasej diskusii. Je to na hornej strane Banskej Štiavnice, v porovnaní s Vašim sídlom pán Uhorskai a pán Pavúk, ktoré je na dolnej strane. Rubigalovo panstvo je podľa mojich informácii vo Vašich rukách…“
Comments