Alko už sedel v aute, keď Franti vošiel do garáže, ktorej dvere boli otvorené tak, že ju slnečné lúče ráno 26. decembra vysvietili krajšie ako kedykoľvek v lete. Prešiel cez garáž a keď vyšiel von a uvidel sochu Rastislava nad Dunajom, tak sa pousmial a vryl si do pamäti toto nádherné Devínske ráno. Vonku zaparkované autá mali na sklách námrazu, čo nasvedčovalo o nočnom mraze a obloha bola nádherne modrá. V cieli jeho dnešného letu ďaleko na severe bola teplota plus osem stupňov a svet, ktorý dnes poznáme, sa pomaly rútil do klimatickej priepasti.
Dnes, ako obvykle už počas posledných 25 rokov, mal o 12:20 odlet z Viedne do Štokholmu. Vo vrecku mu pípol telefón a videl, že dostal e-mailovú správu od svojho priateľa Alana Dologa. Neodolal a správu otvoril. Alan otvoril jednu z mnohých dramatických a traumatizujúcich otázok našej dávnej histórie: prečo názov UHORSKO?
Tento mnohonárodný politický útvar s maďarskou menšinou vznikol v roku 1000 a prežil až do konca prvej svetovej vojny. Žiadnemu oficiálnemu historikovi alebo politikovi sa dodnes nepodarilo vysvetliť význam slova Uhorsko a naši predkovia preukázateľne v osemnástom a začiatkom devätnásteho storočia používali a akceptovali pomenovanie Uhry. Ešte aj českí spisovatelia nazývajú obyvateľov Uhorska na vtedajšom území Slovenska Uhrami. Ešte v deviatom storočí nazýva kráľ Rastislav obyvateľov svojej ríše Slovenmi a potom sa niečo udialo.
Analýza pána Dologa, citát:
Existuje len jediná správa o názve tohto kráľovstva a tou je zmienka Byzantského cisára Konštantína VII. Porfyrogenéta (zrodený z purpuru, teda urodzený, cisár od r. 945) (905 – 959, kde v diele Administrando Imperio spomína Veľkú Moravu. Píše to pravdepodobne r. 950 v gréčtine. Presný citát na začiatku tejto zmienky je „ἡ μεγἀλη Μοραβία, ἡ ᾲβἀπτιστος“. Starý prepis tohto textu je „Hé megalé Moravia, hé ávaptistos“, čo v preklade znamená : Veľká Morava, nepokrstená. Každý jazyk sa vyvíja, gréčtina, ktorou Konštantín písal, dnes môžeme tiež považovať za archaickú. Ale vaptistos znamená pokrstený aj dnes, význam mení to „á“ na začiatku, bola nepokrstená. Krajina „Rastislavova“ bola z pohľadu Byzancie nepokrstená, čiže ak by aj pokrstená bola, krst bol neuznaný byzantským cisárom. Niektorí „vedci“ prekladajú slovo megalé ako „vzdialená“, čo je nezmysel. Dnes tomu rozumie kde, kto, počujeme samé „mega“.
Latinsky sa krst síce povie baptismus, grécky váptizmon, no vtedy sa pri krste aj pomazávalo. Olejom. Skúšal som prekladač. Najprv grécky. Pomazaný je χρισμένος – chrisménos. Zadal som aj pre latinčinu… A ajhľa – pomazanie, pomazať sa latinsky povie UNGERE. Čiže pohľad nie z Byzancie, ale z Ríma, či od Nemcov… Netvrdím, ale pýtam sa: mohla naša zem, zmietajúca sa na hranici medzi východom a Západom (dodnes!!!) nazývať, hovoriť o nej v spojitosti s pomazaním? Ungere? Kráľ Štefan bol pomazaný …… a tým bola správne „pomazaná“ celá krajina, ktorej vládol a on, „svätý“ Štefan, šíril (nežne?) to „správne“ kresťanstvo vo svojej krajine, rozširoval ju? A tvrdo potlačil každého, kto nechcel. Prvý známy hriešnik bol tzv. Koppáň, ktorý tvrdohlavo odmietal kresťanstvo a túžil po moci. Rozštvrtili ho a rozvešali na brány štyroch miest v Uhorskom – už kráľovstve. Naša krajina sa stala Uhorským kráľovstvom práve za kráľa Štefana! Pomazaný a korunovaný bol ako kráľ 25. 12. 1000 ostrihomským arcibiskupom Dominikom. Ungere, Unghria = Uhorsko, Ungheria (ital.), La Hongrie, Hungáriae, Hungária. Francúzska vikipédia zdôrazňuje, že do r. 1920 (Trianon) názov Uhorsko bolo prídavné meno. Až potom roku sa zmenilo na podstatné meno. Takže ak prídavné, pýtame sa aká? Pomazaná. Ungria. Azda uveriteľnejší výklad, ako všetky predošlé?
„Pekná práca“, skonštatoval Franti. „Od nepokrstených k pomazaným. Určite doteraz najpravdepodobnejšia teória. Gratulujem, priateľ môj.“
Franti poznal ešte jednu možnosť.
Okolo 500 rokov p.n.l sa na území 5 krát väčšom ako dnešné Arménsko, rozprestierala okolo jazera Ván ríša Urartu čiže U hory Ararat. Ríšu vyvrátili nájazdníci z východu, ktorých mená nevieme, v piatom storočí p.n.l.
Posledný vládca tejto ríše sa volal Rusa IV a ríšu obývali podľa Herodotesa Váni, ktorých meno pravdepodobne odvodil od jazera Ván, okolo ktorého sa táto ríša rozprestierala. Herodotes píše, že títo Váni sa po rozpade ríše vydali na západ a sever, a dnes majú sídla pozdĺž riek a morí celej Európy. Najbližšou veľkou riekou aj s jej povodím bola rieka Dunaj, na ktorú títo Váni museli naraziť pri svojej ceste na západ.
Rod Rusov, vtedajších panovníkov v ríši Urartu, sa dohodol s vtedajšími gréckymi vládcami dnešného Turecka, že môžu vládnuť ďalej na území vtedajšej Bythínie pod Čiernym morom.
Dnešný turecky Izmir sa za ich čias volal slovanským názvom Smirna a jeden z prvých kresťanských kláštorov sa nachádza práve v tomto meste. Prečo práve tam, dodnes nikto nezdôvodnil. S veľkou pravdepodobnosťou bola návšteva jedného z Ježišových prorokov potvrdením významu tohto mesta v histórii.
V Dunajskej Lužnej bola preskúmaná jedna mohyla s pohrebnou urnou z piateho storočia p.n.l a div sa svete je na 100 percent podobná tým urnám, ktoré sú vystavené v arménskom národnom múzeu, a ktoré sú z toho istého obdobia. Túto skutočnosť si samozrejme nosiči našej historickej manipulácie nevšimli, alebo nesmeli všimnúť.
Franti bol presvedčený o tom, že títo Váni sa usadili hlavne pozdĺž Dunaj a konkrétne a preukázateľne aj na dnešnom Slovensku. Boli tvorcami historicky najstaršej kultúry Slovanov pozdĺž celého Dunaja, a táto skutočnosť nepasovala do moderných modelov histórie nášho územia. Je to 1000 rokov pred historickou manipuláciou o tzv. sťahovaní národov a nález z Dunajskej Lužnej je založený v sklade národného múzea, pretože nepasuje nášmu historickému sebaklamu o nasej histórii a pôvode. Dunajská kultúra jednoducho nesmela a nesmie existovať.
Na gate sa ozvala služba a oznámila, že je čas nastupovať na lietadlo..
Comentários