Štyria muži sedeli v zasadačke Ångstromského laboratória Uppsalskej Univerzity. Po uvítacej ceremónii zo strany domáceho profesora Hansa a prednesení aktuálneho stavu v pripravovanom spoločnom výskumnom projekte, ktorého sa okrem Uppsalskej univerzity mali zúčastniť aj dve fakulty STU v Bratislave, SAV a Ústav Dionýza Štúra odovzdal slovo Frantimu. Franti zastupoval slovenských a švédskych priemyselných členov výskumného konzorcia a bol aj iniciátorom jeho vzniku. Oči prítomných sa obrátili na Frantiho v očakávaní nových správ zo Slovenska.
-„Možno si ešte pamätáte na moment, keď Úrad vlády SR od Univerzity v Uppsale žiadal výpis z registra trestov Vášho rektora.“
-„Táto drzosť nás vtedy nepríjemne zaskočila, ale neodradila v snahe realizácie projektu, ktorému sme vtedy ako aj dnes verili. Našim cieľom bolo spoločné preskúmanie možnosti vývoja nového nerotačného nástroja, ktorý by využitím elektrických impulzov dokázal rozrušovať zemskú kôru za polovičné náklady oproti dnešným. Súčasná výstavba podzemnej infraštruktúry v podobe baní, tunelov, úložísk nebezpečných odpadov atď. sa nezaobíde bez rotačných nástrojov a priemyselných trhavín. Tieto metódy síce umožňujú vytváranie priestorov v zemskej kôre, ale ich aplikáciou dochádza k porušeniu stability geologického prostredia, čo si následne vynucuje jeho dodatočnú a vysoko nákladnú stabilizáciu.“
-„Pred rokom som Vás presvedčil, že realizácia takéhoto výskumu pod slovenským vedením ma výhodu hlavne v tom, že Slovensko zúfalo potrebuje obnovu svojho hospodárstva, pretože okrem už ohrozeného automobilového priemyslu nemá žiadnu inú dostupnú priemyselnú inováciu. Musím priznať, že som zatajil, že Slovensko je jednou z krajín EÚ s vysokou a bohužiaľ spoločensky akceptovanou a politicky chránenou kriminalitou pri využívaní verejných finančných zdrojov. Týka sa to hlavne prostriedkov EÚ, tentoraz prostriedkov z tzv. Plánu obnovy, z ktorých má byt financovaný aj náš spoločný výskum a vývoj.
Zvolal som toto stretnutie a neteší ma, že vám musím oznámiť, že náš projekt bol vyradený z ďalšieho hodnotenia za veľmi podozrivých okolností. V predmetnej výzve, ktorú administruje Úrad vlády SR sa do finálneho hodnotenia dostalo až 38 projektov, čo by vo všeobecnosti naznačovalo vysokú inovačnú kapacitu Slovenska na úrovni strategickej obnovy slovenského hospodárstva. Výskumné konzorciá mali mať v svojich radoch okrem slovenskej akademickej reprezentácie aj popredné zahraničné univerzity a podniky.
Keď SAV, Ústav vied o zemi obdržal správu o vyradení nášho projektu zo súťaže bolo zjavné, že pripojené hodnotenia projektu boli z viacerých dôvodov podozrivé. V stanovenom čase požiadala SAV o vysvetlenie a v odpovedi z Úradu vlády sme sa dozvedeli šokujúce skutočnosti.
Bez nášho súhlasu odovzdal Úrad vlády SR našu a dokumentáciu, ako aj utajované údaje o ďalších 37 projektoch neziskovej a nepreverenej organizácii vo Francúzsku. Táto sa zaviazala, že počas troch letných mesiacov zoženie 114 odborných hodnotiteľov, ktorí vyhodnotia tieto projekty, a hodnotenia odovzdajú Úradu vlády. Žiaden z hodnotiteľov za svoje hodnotenie, čo v našom prípade znamenalo projekt s rozpočtom viac ako 15 000 000 EUR, nemal obdržať viac ako 150 EUR. Multidisciplinárny projekt, ktorý sme podali, nemohol za žiadnych okolnosti vyhodnotiť žiaden kompetentný expert za 150 EUR.“
-„Máš aspoň predstavu o tom, kto na tom vašom úrade vlády tieto podvody organizuje?“ spýtal sa Hans.
-„Tvárou je štátna tajomníčka Sabolová, ktorá podpisuje všetky papiere, ale pochybujem, že je aj hlavou tohoto podvodu“, odpovedal Franti. „Jej šéfom je nám známy Peter Kmec, ktorý podľa mňa, tak ako pred pár rokmi jeden pán menom Plavčan, má právo iba pozerať sa na to, čo sa deje v jeho rezorte. Inak by tam nemohol byť formálnym ministrom. Kedysi dávno sme boli takí naivní, že sme dúfali, že Plavčan a jeho kumpáni pôjdu do väzenia a dozvieme sa pravdu o tých, pre koho pracujú. Pravdu síce dnes už vieme, ale nikto nebol odsúdený. Uvidíme, ako to dopadne teraz.
Hodnotenie sa našťastie dá preskúmať súdom na Slovensku. Slovenskí členovia konzorcia navrhujú, aby sme okrem žiadosti o preskúmanie súdom podali aj žiadosť na príslušné organy EÚ o preskúmanie tohoto postupu a prijatie príslušných opatrení zo strany EÚ.“
-„Súhlasíme“, povedal Hans. „Musím však otvoriť možno nepríjemnú otázku ohľadom krytia nákladov Univerzity na vybudovanie špeciálneho laboratória a vedeckého tímu, ktorý mal zastrešiť náš spoločný výskum.“
-„Toho sa neboj“, vstúpil do rozhovoru Christoffer. „Moja firma preberie všetky náklady, ktoré mal kryť spoločný rozpočet pre Univerzitu z Plánu obnovy. Zároveň žiadam, aby sme vylúčili slovenských partnerov z možnosti využitia výsledkov výskumu.“
-„Máme však ešte jeden problém“, podotkol Franti. „Slovenskej firme VUNAR a.s sme odovzdali najmodernejší pulzový generátor na svete, pretože sme verili, že náš projekt nemôže byt zamietnutý.“
-„Ty si nás presvedčil, že táto firma je v poriadku, tak tento problém máš v rukách“, odpovedal Hans.
-„Navrhujem, aby sme im ponúkli účasť na výskume v podobe zmluvného výskumu, a keď to nebudú akceptovať, tak ich systém jednoducho zablokujeme.“ Všetci prikývli.
Keď sa rozišli, Franti s Christofferom nasadli do auta a vydali sa smerom k prírodnej rezervácii v meste. Čo ľudia v Uppsale nevedeli bolo to, že pod touto nádhernou zeleňou sa skrýva jedno z najväčších podzemných zariadení vo Švédsku, ktoré bolo najväčším konkurentom pre VUNAR a.s., keď sa diskutovalo o umiestnení budúcej výroby pulzových generátorov. „Vy Slováci ste si sami podrezali konár pod zadkom“, povedal Christoffer a pozrel na Frantiho….
Comments