Asi pred mesiacom obdržal Franti telefonát od jedného pána, ktorý trval na stretnutí, pretože mu chcel predstaviť myšlienku rokového muzikálu, ktorého cieľom, okrem umeleckého zážitku, je aj posilnenie národnej identity Slovákov. Nakoniec neodolal pokušeniu stretnúť ľudí z umeleckej obce, a dohodol s týmto ešte vtedy pre neho neznámym pánom stretnutie v krčme u Rytiera na Devine.
Muzikál nebol jeho silnou stránkou a tak na dohodnuté stretnutie prizval aj svoju kolegyňu Sandru, ktorá vyštudovala muzikológiu a dokázala by posúdiť myšlienku muzikálu aj z umeleckej stránky. Stretnutia sa zúčastnilo päť ľudí, z ktorých každý reprezentoval inú kompetenciu a dôvod pre účasť. Iniciátor, ktorého Franti poznal ako politika, predstavil prvého kolegu ako speváka a druhého ako spisovateľa a režiséra. Potom prešiel na podstatu veci, ktorá z jeho pohľadu spočívala v tom, že pomocou takéhoto rokového muzikálu by mohlo dôjsť k pozdvihnutiu národného povedomia dnešnej slovenskej mládeže. Bolo tiež zrejmé, že prítomný spevák a režisér mali rovnaký názor.
Politik sa obrátil na Františka a ešte povedal: „Naposledy som Vás videl na prednáške pána Homzu, ktorý sa vtedy zameral na obdobie vlády Svätopluka. Zarazilo ma, že ste mu pripomenuli, že glorifikácia Svätopluka škodí Slovákom, a že tzv. Veľkomoravská ríša je v našich dejinách s vysokou pravdepodobnosťou účelovou konštrukciou potrebnou pri vzniku Československa. Ako ste to vlastne mysleli?“
Prv, ako Franti stihol odpovedať, mu niekto zozadu na plece položil ruku. Keď otočil hlavu zistil, že ruka patrila ministrovi dopravy, ktorý sa ho s úsmevom spýtal, či ho môže pozvať na pivo. Aby nebol neslušný tak ministrovi, ktorý bol tiež občanom Devína, poďakoval a povedal: „Stačí mala Kofola.“
Po malej trme vrme sa na stole objavili nové nápoje a debata mohla pokračovať.
Franti sa znovu ujal slova: „Ten pán Homza, na ktorého prednáške sme sa zúčastnili, je tým najhorším príkladom a zároveň reprezentatívnym katolíckym vykladačom histórie a mystifikácie tzv. Veľkej Moravy. Jeho reči a obrázky území, ktoré podľa neho patrili do Veľkej Moravy sú v súlade s historickým želaním Karola VI v Rakúsku a Čechách, ktorý je v Uhorsku známy ako Karol III. Tento Karol spolu s vtedajšími pápežmi v snahe zabrániť ďalšiemu rozpadu kresťanstva v Európe nariadil jednotný výklad histórie na rímskokatolíckou cirkvou kontrolovaných univerzitách. V Uhorsku a Poľsku sa po 30 ročnej vojne udomácnili Luteráni, Kalvíni a iní vykladači kresťanskej pravdy. Ján Zápoľský a jeho syn Žigmund obnovili ariánske kresťanstvo vo vtedajšom Sedmohradsku, bývalom centre Rastislavovej Dácie.“
Politik zdvihol ruku a polozil otázku: „Dajú sa tieto skutočnosti nejako potvrdiť?“
Franti sa usmial a povedal: „Určite ľahšie ako rozprávky pána Homzu.“
-„My o ariánskych kresťanoch nič nevieme“, povedali skoro spoločne spevák s režisérom a obrátili sa na Frantiho.
-„To je celkom prirodzené. Konkurenčným kresťanským spolkom sa skoro podarilo túto históriu našich predkov vymazať z nášho vedomia a tiež zničiť materiálnu kultúru, ktorá by nám pripomínala týchto podľa mňa našich najúspešnejších predkov. Prv, ako sa stretneme po druhýkrát, by som Vám odporučil prečítať dokumenty prístupné na tejto stránke- naše Záhady histórie. Dnes sa už nedá spochybniť fakt, že kresťanstvo sa na územie Podunajska dostalo už v treťom storočí, a že to vôbec neboli Cyril a Metod, ktorí sem doniesli túto vieru.“
-„Môžem aj ja niečo povedať?“ vstúpila do debaty Sandra. „Ktorú osobu, alebo presnejšie, do ktorého obdobia našej histórie chcete vložiť hlavný dej Vášho rokového muzikálu?“
-„Do obdobia Veľkej Moravy“, odpovedal spisovateľ, „a tou osobou by mal byt Svätopluk.“
Franti sa zdvihol zo stoličky a ešte povedal: „Prv ako odídem, budem Vám musieť ešte vysvetliť prečo práve ja takýto projekt nemôžem podporiť.“ Oči troch návštevníkov sa upreli na Frantiho v očakávaní vysvetlenia. „Podľa mňa je rozprávka o Svätoplukovi a Veľkej Morave účelovou konštrukciou v prvom rade českých historikov, ktorí už dlhodobo snívajú o pripojení Slovenska k Čechám. Keď to nešlo ani s pomocou Nemcov počas viac ako 1000 rokov hlavne metódou vojenskej sily, tak sa to nakoniec podarilo po prvej svetovej vojne vytvorením Československa. Slovensko zažilo administratívno-kultúrnu kolonizáciu, ktorá svojim rozsahom ďaleko presiahla to, čo sme zažili s maďarským národným obrodením o storočie predtým. Rozprávka o Veľkej Morave mala spojiť národ Čechov s národom Slovákov v jednom štáte. Už po prvých 20 rokoch v spoločnom štáte Slováci pochopili, že s Čechmi to nepôjde a využili napätie v Európe, aby sa s pomocou vtedajšieho Nemecka v pokoji s Čechmi rozišli. Moji predkovia sa toho aktívne zúčastnili tak ako ja, keď sme sa s nimi znovu rozišli pred par rokmi“, pokračoval ďalej Franti.
„Pri tom prvom pokuse o spolužitie v jednom štáte sme sa my Sloveni-Slováci úctivo pokúsili zabudnúť, alebo aktívne potlačiť historické reality našich vzťahov k Čechom. Uvediem niekoľko príkladov z histórie. Už za panovania Rastislava, ktorý nevládol na tzv. Veľkej Morave, ale v Dácii, ktorej územím vtedy bolo aj územie dnešnej už Českej Moravy, ležala hranica Českého kráľovstva na západ od tejto Moravy. Po vytvorení Uhorska sa Morava stala spolu s územím dnešného Slovenska a zakarpatskej Ukrajiny územím vtedajšieho severného Uhorska. Keď sa ochranca a reálny vládca českých kráľov, nemecký cisár Barbarossa, spolu s uhorskými rytiermi vydal v 12 storočí na križiacku výpravu do Palestíny, využili Česi túto príležitosť a obsadili dnešnú Moravu. Dnes po 800 rokoch už Sloveni na Morave hovoria po česky. Podobne Česi ešte niekoľkokrát vtrhli do vtedajšieho Uhorska, čiže dnešného Slovenska a okrem iných zverstiev vypálili nielen Bratislavsky archív, ale aj kostoly v Nitre.
Napriek tomu, že nepovažujem Svätopluka za veľkú hviezdu nasej histórie, musím priznať, že počas jeho panovania sa veľmi zblížil s nemeckým cisárom Arn-Ulfom (bol aj krstným otcom jeho syna). Tento vzťah mu umožnil držať Čechov na uzde. Jeden z dôvodov tohoto zblíženia sa, ktorý sa v histórii z rôznych dôvodov nespomína, je aj pomoc, ktorú cisár Arn-Ulf poskytol Svätoplukovi, hlavne pomocou boja proti potomkom Rastislava, ktorí útočili na Arn-Ulfovu ríšu zo severu už v podobe Vikingov hlavne z dnešného Dánska, vtedy ešte oficiálne nazývaného Dáciou. Ako som už povedal, Rastislav vládol v Dácii a po jeho smrti sa jeho spojenci usadili na severe Európy. Ešte aj prvá cirkevná provincia v dnešnom južnom Švédsku sa v jedenástom storočí volala Dácia.
Proti týmto severným Slovenom-Dákom v dnešnom Švédsku, s centrom v dnešnom Kalmare, organizuje nórsky kráľ križiacku výpravu. Pomsta nenechala na seba dlho čakať a už za necelých 10 rokov zaútočia títo Sloveni už ako Vikingovia na hlavné mesto vtedajšieho Nórska Kungshällu a vypália ju. V nórskej literatúre sa dozvedáme, že výprava pozostávala z 350 lodí s koňmi a vojskom, ktoré viedol knieža Racibor. Pri Oravskom Podzámku sa nachádza dedinka Racibor a určite nebudem ďaleko od pravdy, keď prezradím, prečo sa tam dodnes nesmelo kopať.
Navrhujem, aby ste si prečítali niečo z dostupných dokumentov, ktoré Vám sprístupnime, a ak aj potom budete mať záujem pokračovať v diskusii so mnou, tak nám dajte vedieť“, povedal Franti. „V prípade záujmu o ďalšie stretnutie Vás pozývam do galérie v Hradnej bráne tu na druhej strane parkoviska, kde Vám osobne ukážem zbierku obrazov nasej galérie“, dodal ešte a vystrel ruku na rozlúčku s návštevníkmi Devína.
コメント