top of page

Kniha druhá kapitola 29- Úvod k Rollovi

Na parkovisku  v Hydronike, za starou budovou rakúsko-uhorskej colnice stoji bronzová socha, a okolo nej sa nachádzajú zvyšky foriem, do ktorých bola odliata. Franti zbehol dolu schodišťom a na parkovisku privítal svojich návštevníkov. „Kto to je?“, bola prvá otázka Antona po tom, ako ich privítal. „To je Rollo, najznámejší Viking v histórii, ktorého činy a slávu si privlastnili Švédi, Nóri a Dáni. Nechal som ho odliať a niekedy koncom leta mu odhalíme sochu na niektorom z mojich ostrovov v Štokholme.“

-„Nerozumiem prečo Ty, ako Slovák, chceš postaviť sochu nejakému severskému Vikingovi“, povedal Anton.

-„Vieš, že mám slabosť na našich predkov a tento Rollo je napriek tomu, že ho vôbec nikto na Slovensku nepozná, určite jeden z našich najdôležitejších predkov. Žil v čase, keď slovo Viking ešte neexistovalo a narodil sa vo vtedajšej Dácii, počas panovania Rastislava. V našej oficiálnej Slovenskej histórii sa nachádza niekoľko období, ktorým sa naša historická veda a sociálna spoločnosť stále vyhýba. Je málo národov, ktoré sa dobrovoľne vzdávajú svojej histórie a my sme určite jedným z nich. Vieme tiež, že kresťanstvo ako filozoficky svetonázor, sa na našom území začínalo šíriť už v tretom storočí, avšak zabudli sme si povedať a priznať, že naše územie až do 17 storočia bolo európskym centrom kresťanského arianizmu. Toto kresťanské učenie nepovažovalo Ježiša za boha, ale za proroka.

Najprv treba definovať to, čo my Sloveni-Slováci považujeme za naše územie. Podľa mňa, a odvolajúc sa na cirkevné zdroje, je našim pôvodným územím územie Karpát až k Čiernemu moru. Je to územie starej Dunajskej kultúry, ktorá na rozdiel od iných kultúr pozdĺž veľkých riek (Níl, Indus atď..) z hlavne kresťansko-náboženských dôvodov nikdy nesmela byť považovaná za jedno z hlavných svetových kultúrnych centier. Ľudia, ktorí tu od pradávna žili sa podľa dominantnej rieky Dunaj volali Dunajci, neskôr Dáci.

V treťom a štvrtom storočí prijali naši predkovia ariánsku formu kresťanstva, ktorá na rozdiel od rímskokatolíckeho výkladu kresťanskej histórie nepovažovala Ježiša za Boha ale iba za proroka. Toto kresťanstvo zrovnoprávnilo postavenie žien a mužov pred bohom a umožnilo aj ženám vykonávať funkciu kazateliek. Ariánske kresťanstvo bolo vysoko tolerantné voči iným náboženstvám-starovercom a nespájalo svetskú moc s vierou.

V štvrtom až šiestom storočí sa na tomto území nachádzajú kmene slovenských Vandalov a Suevov, ako aj nových prisťahovalcov Gótov a Alanov, ktoré tak ako iní Sloveni prijali ariánsku formu kresťanstva. V roku 380 sa panovník Západného Ríma a pápež v Ríme dohodli, že štátnym náboženstvom v Západorímskej ríši sa stane rímskokatolícky model kresťanstva. Zakázali zároveň všetky iné kresťanské formy vierovyznania a nazvali ich pohŕdavo herézami. Vyzvali tým automaticky našich predkov na územiach nazývanými Stará Dácia na ozbrojený nábožensko -existenčný konflikt.

Iba časť Vizigótov pod vedením kráľovnej Fritigil prijala rímskokatolícky model vládnutia a táto kráľovná založila aj prvé biskupstvá v Nitre a Olomouci niekedy medzi rokmi 400-405. Elita slovenských Kvádov sa v tom čase vydala do dnešného Talianska a založila Benátky, ktoré sa až dodnes volajú podľa ich etnického pôvodu VENETI-SLOVENI Veneziou..

V roku 410 vyplienia Rím Vizigóti. V roku 455 toto zopakujú Vandali, ktorí si vytvorili vlastné kráľovstvo v Afrike. Od roku 493 ovládnu celú Itáliu a územie dnešného Slovinska Ariánski Ostrogóti, ktorí prenesú sídlo verejnej moci z Ríma do Raveny.

Tento náboženský konflikt bol skutočným dôvodom, ktorý viedol k zániku starého Západného Ríma a bol aj začiatkom dodnes trvajúcich  bratovražedných vojen medzi rôznymi slovanskými národmi. Túto skutočnosť sa rímskokatolícka cirkev, ktorej vplyv na výklad histórie Európy je dominantný až dodnes, pokúša utajiť rozprávkou o sťahovaní národov, ktorých opisuje ako barbarov z východu-Dácie. Títo barbari boli v skutočnosti kresťania, ktorých viera sa ukázala byť silnejšou než viera tých kresťanov, ktorí sa spojili so svetskou mocou a podľahli materiálnemu pokušeniu.

V roku 800 sa korunováciou Karola I za obnoveného vládcu Druhej, už svätej Rímskej ríše, začína obdobie násilného prekrsťovania všetkých ariánskych kresťanov, ktorí majú inú predstavu o kresťanstve ako pápež, ktorého na pápežsky stolec dosadil sám Karol. Karol a Pápež sfalšovali jednu listinu, ktorú dnes nazývame Konštantínova donácia v ktorej sa hovorí, že v neprítomnosti priameho dediča cisárskeho trónu je to práve Pápež, ktorý ma právo pomazať nového cisára a tým zabezpečiť večnú existenciu Rímskej ríše. Ako dvaja nevzdelanci títo podvodníci nevedeli, že matka cisára Konštantína Helena bola ariánsku kresťankou, a že cisár Konštantín bol na smrteľnej posteli pomazaný ariánskym biskupom.

Tento podvod je znásilnením celej podstaty kresťanskej filozofie a rímskokatolícka cirkev sa s tým dodnes nedokázala vyrovnať.

V Európe sa po roku 800 stávame svedkami stáročí násilného prekrsťovania a pokrsťovania hlavne Slovenov. Medzi takýchto rímskokatolíckych násilníkov patri bezpochyby aj náš slávny Svätopluk a Metod.

Po viac ako 270 rokoch od začiatku tohoto finančno-duševného násilia hlavne na Slovenoch píše jeden z najznámejších cirkevných historikov Adam Brehmsky nasledovné (r. 1070)

ZEM SLOVANOV, KTORÁ JE NAJVÄČŠÍM ÚZEMÍM NEMECKA, JE OBÝVANÁ VINULMI, KTORÍ SA PRED TÝM NAZÝVALI VANDALMI… (KNIHA DRUHÁ, KAPITOLA 21)

V tomto období (r. 873) bol odstránený aj ariánsky vládca Slovenov v Dácii Rastislav a z kníh vymazané všetko to, čo sa týka jeho potomkov.

Bitka pri Bratislave v roku 907 je v našich učebniciach histórie celkom zamlčaná. V tejto bitke zastavili naši predkovia expanziu Nemcov a im poplatných pápežov na východ a umožnili sa Slovenom znovu nadýchnuť.

Rok 911 sa nespomína vôbec aj napriek tomu, že vieme, že v tomto roku naši predkovia pod vedením Rolla z Dácie (jedného zo synov Rastislava) obkľúčili Paríž a donútili kráľa Frankov odovzdať im celú provinciu Normandia.

Pojem Viking ešte neexistoval a vtedajší cirkevný historik William Jumieges opisuje našich predkov ako divochov z Dácie a presne definuje, kde sa domovina vtedajších Dákov, neskorších Slovenov, nachádzala.

V roku 1053 porazia naši predkovia už ako Normandi pápežovu armádu v bitke pri Civitate. Bitku rozhodne Slovanská pechota z Francúzska.

Neskôr sa ďalší potomok týchto Slovenov-Normandov Bohemund zúčastňuje križiackych ťažení a ovládne Antiochiu. V tom čase bola Antiochia jedným z piatich kresťanských centier s vlastnou cirkevnou organizáciou podobne ako Jeruzalem, Rím a Carihrad. Vládcovia týchto centier považovali vtedajšieho pápeža v Ríme iba za koordinátora náboženských vecí a nie za oficiálnu hlavu cirkvi.

Bohemund V posiela po porážke križiakov a po vpáde Tatárov do Uhorska výpravu s pokladmi Templárov do vtedajšieho Uhorska a podporuje ariánov v ich boji proti rímskym katolíkom.

Rímskokatolícka cirkev ako jednu z metód boja proti ariánom nariaďuje odstrániť všetky materiálne pamiatky po ariánoch v Uhorsku a rozhodne sa tvrdiť, že ariáni tu nikdy neexistovali.

V 15. až 17. storočí sa arianizmus v Uhorsku znovu obnovuje a dnes je jasne, že tieto klamstva už sú odhalené.“

„Mne sa práve zrútil môj svet“, zamrmlal Anton. „Nie si sám, ktorý musí pochopiť, že pravda často bolí“,  odpovedal Franti a otvoril dvere do budovy starej colnice..

8 views0 comments

Recent Posts

See All

Kniha druhá kapitola 40- Pred Novým rokom

Dlho som váhal, či zverejnenie týchto skutočností nie je predčasné, avšak po našom poslednom stretnutí, kde sme si pripomenuli aj nášho...

Kniha druhá kapitola 39- Uhorsko

Alko už sedel v aute, keď Franti vošiel do garáže, ktorej dvere boli otvorené tak, že ju slnečné lúče ráno 26. decembra vysvietili...

Comments


Post: Blog2_Post
bottom of page