Kniha druhá kapitola 28- Dynastia (1938 n.l.)

Bol koniec roku a Zvrškovec práve zavrel dvere za pánom Pavúkom, ktorý bol dedičným pokladníkom spolku Slovenov, ktorého predsedov od jeho založenia tvorili zástupcovia rodiny Zvrškovcovcov. 12. marca 1938 sa Rakúšania dobrovolne spojili s Hitlerovým Nemeckom a Slováci citili, že nastal čas na vysporiadanie vzťahov v Československu, ktoré bolo  od jeho vzniku pre nich veľkým sklamanim. Sny o modernom štáte Čechov a Slovákov sa po vražde Štefánika rozplynuli hneď po nástupe novej vlády v Prahe. Česká inteligencia, ktorá doma presedela prvú svetovú vojnu zrazu videla svoje poslanie v novom Československu pomáhať Slovákom v tom, že sa jej veľká časť v rámci tzv. bratskej pomoci presťahovala na Slovensko. Nepoznali pomery v starom Uhorsku a boli presvedčení, že pokrok a kultúra prichádza od západu, čiže z Prahy. Nastalo budovanie Československých inštitúcií, ktoré podliehali Prahe a vždy boli vedené českými prisťahovalcami. Táto kolonizácia postihla školstvo, kultúru, a hlavne verejnú správu na novom Slovensku. Matica Slovenská už nebola problémom maďarských šovinistov, ale českej inteligencie. Proces kolonizácie Slovenska mal však aj majetkovú podstatu v tom, že Čechmi vedená verejná správa prideľovala majetky vysťahovaných Maďarov hlavne českým prisťahovalcom.

Keď českí akademickí predstavitelia v novom Československu začali vymýšľať nové teórie o tzv. Československom národe, vedenie spolku rozhodlo o nových cieľoch pre Slovenov, z ktorých najpodstatnejším bolo prehodnotenie zmysluplnosti zotrvania v štáte s Čechmi a vytvorenie samostatného Slovenského štátu. Pre túto myšlieku sa nadchla nielen ľudová strana, ale aj veľká časť slovenskej cirkvi, ktorej organizácia bola chrbticou pre realizáciu týchto snáh.

30. septembra 1938 bola podpísaná Mníchovská zmluva a členovia spolku cítili, že nastal čas nielen rozprávať o pomernosti reprezentácie Slovákov vo verejnej štruktúre Československa, ale aj konať. Už 6. októbra sa v Žiline ustanovila nová Slovenská vláda, ktorá si priamo vynútila oficiálny vstup štyroch Slovákov do štátnej štruktúry Československa.

Nová Slovenská vláda konečne po 20 rokoch od vzniku spoločného štátu ustanovila prvých Slovákov ako svojich zástupcov v Prahe. Láska k Čechom na Slovensku sa blížila k bodu mrazu.

Karol Sidor sa stal štátnym ministrom, Jozef Zvrškovec bol ustanovený ako delegát na Ministerstve zahraničia, Alexander Hrnčár na Ministersve financií a Štefan Hassik na Ministerstve obrany.

Zvrškovec tak, ako jeho otec, zasvätil celý svoj život bojom za práva Slovákov a po štúdiách práva v Paríži sa vrátil na Slovensko, kde okrem právnej agendy viedol Ústredie katolíckeho študentstva. Cez kongresy PAX ROMANY sa dostal do zahraničnej politiky a našiel aj nového priateľa v osobe Karola Sidora, ktorý bol šéfredaktorom časopisu Slovák.

Ako mladý 34 ročný delegát Slovenskej vlády v Prahe sa usadil v Černickom paláci a zriadil si tam tiež oficiálnu kanceláriu. Začalo obdobie úzkych stykov s českou, ale hlavne nemeckou elitou v Prahe. Najdôležitejšou vecou bolo zistiť, ako Nemci zareagujú na eventuálne rozdelenie Slovenska od Čiech.

S Nemcami sa postupne dohodol model rozdelenia Československa tak, že Slovensko odstúpi od územia Devína a Petržalky výmenou za vyzbrojenie slovenskej Hlinkovej Gardy a garancie, že Nemci zakročia voči Čechom a Maďarom v prípade ich vojenského napadnutia samostatného Slovenska v budúcnosti.

Ešte si spomenul na svoju nedávnu prednášku v Prahe o možnom federatívnom modeli Slovensko Českého spolužitia v budúcom Československu. Prítomní českí vysokí úradníci len s nevôľou sledovali jeho jednoznačné historické začlenenie Českého kráľovstva do sféry nemeckého vplyvu počas posledných 1000 rokov a jeho názor, že Slováci si takéto politické nevoľníctvo neželajú, sa stretol s nepochopením. Po tom, ako tento názor ako zástupca slovenskej vlády takto jednoznačne deklaroval, sa jedna tretina českých poslucháčov zdvihla a demonštratívne odišla.

S Pavúkom prebral aj problematiku prípravy novej Slovenskej Národnej banky, ktorej zatiaľ chýbali zásoby zlata, aby nová plánovaná slovenská mena mohla fungovať. Obidvaja vedeli, že ich spolok bude musieť uvoľniť časť svojich zásob zlata a dohodli sa, že Pavúk pripraví stretnutie s budúcim riaditeľom Národnej banky Slovenska. Bol si vedomý aj toho, že nový Slovenský štát, ktorý vzniká počas začínajúcej vojny, to nebude mať ľahké ani v hľadaní svojej  historickej národnej a politickej identity. Jediným možným spojencom Slovenska bolo národno socialistické Nemecko, ktorého ideologické hodnoty boli však v tejto chvíli na svetelné roky vzdialené od slovenského kresťanského konzervativizmu.

Dňa 24. novembra 1938 bol Devín oficiálne pripojený k Nemecku. Vedel, že zostáva iba pár mesiacov k oficiálnemu vyhláseniu Slovenského štátu a cítil nepokoj.

„Musím niečo podniknúť“, povedal a opustil svoju kanceláriu. Prebehol cez Panskú ulicu a ocitol sa pred domom svojho brata Františka. Dvere mu otvorila slúžka Evka a jemne mu pripomenula, že nie je ohlásený. „Na takéto veľkopanské maniere si my z Kláštora pod Znievom nepotrpíme“, odpovedal jej s úsmevom a vybehol hore schodiskom do bratovej pracovne.

Keď otvoril dvere, videl ako František vstáva od stola. „Vitaj u mňa a dúfam, že nehorí“, povedal František. „Neboj sa, mám pre Teba iba nové informácie. Nemci plánujú na Devíne postaviť nový amfiteáter ako spomienku na bitku pri Bratislave v roku 907.“ –„O tom nič neviem“, odpovedal František. Jozef pokračoval: „Nášho posledného rokovania s Nemcami sa zúčastnil a Speer, ktorý je dnes dvorným architektom Hitlera. Dostal za úlohu nakresliť niečo, čo by pomohlo zjednotiť všetkých Nemcov, ktorí dnes bývajú v Karpatoch. Bol tam aj vodca slovenských Nemcov Karmazín a padli si do oka. Bude to niečo ako Sudety v Čechách.“

Dvere do pracovne sa otvorili a usmiata Evka im doniesla čerstvo uvarenú kávičku. „Na to, že ste bratia, nevyzeráte celkom veselo“, utrúsila a vybehla z pracovne.

„Čo chceš, aby som urobil?“, opýtal sa rovno František. „Si správcom nášho fondu, a musíme si na Devíne vybudovať a zachovať symboly našej historickej identity. Kúp pár pozemkov pozdĺž Dunaja a pod hradom. Keď sa čas naplní, tak tam naši potomkovia postavia niečo, čo pripomína, že Sloveni sú tu doma.“