Kapitola 40- Samo (640 n.l.)

Boli sviatky zimného slnovratu a kráľ Samo sa zastavil u svojich ariánskych Venátčanov. Jeho vojenský sprievod sa už nalodil na lode, ktoré ho mali previesť do Alexandrie v Afrike a jeho dvor mal ešte pred sebou oficiálnu návštevu panovníka Venediku. Toto stretnutie bolo už mnohoročnou vianočnou tradíciou obidvoch vládcov. Už skoro 15 rokov plánoval svoje zimy tak, že ich trávil v Afrike u ariánov, ktorí už skoro všetci konvertovali na islam. Ariáni v jeho ríši pod Suevskými horami sa stále pridržiavali starého kresťanstva, avšak Frankovia, jeho dnes najúhlavnejší nepriatelia, už viac ako sto rokov boli šíriteľmi katolíckeho modelu kresťanstva. Obchodoval s moslimami v Afrike a tiež s Východorímskou ríšou, ktorá okrem ochrany Slovenov v Bythínii chránila aj kolóniu Slovenov Venedik. Veliteľ jeho osobnej stráže mu prišiel pripomenúť, že je čas vydať sa na večeru u vládcu Venediku.

Počas večere si s vládcom mesta Venedik vymenili prípitky a zaspomínali si spolu na časy, keď ešte len začínali s obchodom s arabmi. Samo zabezpečoval tovar a panovník Venediku zase loďstvo. Čím viac sa islam šíril, tým väčšie boli obchody, hlavne so zbraňami. Na severe Afriky sa mu podarilo vybudovať sieť obchodných zastúpení hlavne u vandalských Slovenov, ktorí neodišli spolu s Gelamírom do Bythínie. Časť Slovenov už konvertovala na islam a niektorí sa dali zverbovať aj do armády moslimov. Samo chápal islam ako pokračovanie tej istej ariánskej viery, ale už s novým božím prorokom Mohamedom. Panovník Venediku sa ho priateľsky opýtal ako dlho ešte vydrží svoje cesty do Afriky a či nakoniec nebude potrebovať pomoc moslimov v boji proti Frankom, alebo Avarom.

„Avarov som porazil už pred deviatimi rokmi a dnes vieme, že našim najväčším a spoločným nepriateľom sú Frankovia. Ich panovník mi nedávno poslal veľvyslanca, ktorý sa mi vyhrážal všetkým možným. Musel som mu pripomenúť, že máme toho istého Boha, a že jediný rozdiel medzi nami je to, že my neveríme, že Kristus je totožný s Bohom, a že tak ako Mohamed u moslimov je Kristus aj u nás ariánov iba Božím prorokom.“

„Ešte mam jednu otázku“, pokračoval panovník Venediku ďalej. „Prečo ťa volajú franským kupcom, keď si Sloven.“ -„To je jednoduché. Narodil som sa na severe Gálie, ktorá sa od porážky Keltov Cézarom a Ariovistom z Nitry v roku 53 p.n.l, napokon dnes stala súčasťou Franskej ríše. Určite si čítal Cézarove spomienky na Galské vojny, Bello de Gallico, kde Cézar spomína stretnutia s Venétmi, ktorí mu odmietli prisahať vernosť, a radšej odplávali na sever. Časť z nich tam z rôznych dôvodov zostala, a tak som sa tam na severe v provincii Normandia narodil. Môj otec bol obchodník a ja som ho sprevádzal na jeho cestách medzi Slovenmi, ktorí bývajú na severe Európy. Neskôr sme rozšírili obchody aj na územia Slovenov pod Suevskými horami a nakoniec sme sa dostali až k Slovenom v Bythínii. Keď sme tam prišli prvý raz, boli pomery medzi Slovenmi komplikované. Východorímsky cisár presvedčil Avarov, že územia pod a na západ od Suevských hôr nikto nekontroluje, a že územia kontrolované Frankami môžu byť tiež pre nich ľahkou korisťou. Môj otec dúfal, že so Slovenmi ako aj s Avarmi sa dá dohodnúť, pretože všetci potrebovali zbrane a iný tovar, s ktorým sme obchodovali. Časť Slovenov sa spojila s Avarmi proti Frankom a časť bojovala proti Avarom. V tomto chaose som spoznal veľa vodcov Slovenov z rôznych kmeňov a nakoniec sme vytvorili kmeňový zväz, ktorý svojou silou prekonal tak Avarov, ako aj Frankov. Toto je moja posledná cesta do Afriky a keď sa začiatkom budúceho leta vrátim cez Bythíniu ku Slovenom nad Dunajom, tak tam už zostanem. Ponúkli mi kráľovskú korunu a jednou z podmienok, ktoré musím splniť je, že si za ženu vezmem jednu pannu z každého kmeňa, ktorý sa pridá do môjho kráľovstva.“

-„Neviem, či ti mám závidieť, alebo či ťa mám ľutovať“, povedal s úsmevom panovník Venediku. „Pohľad na manželstvo a právo potomkov dediť korunu a majetky otca je diametrálne odlišný medzi katolíkmi a ariánmi“, odpovedal Samo. „Katolíci veria, že jedna žena stačí jednému mužovi počas celého jeho života, a že s takouto matematikou budú mat viac detí, ako ariáni, ktorí môžu mat viac žien, rovnako ako moslimovia. Zaviedli tiež dedičné právo na trón pre deti katolíckych panovníkov bez ohľadu na to, či sa za panovníkov tieto deti hodia, alebo nie. Neustále vojny, ktoré vedieme, spôsobujú permanentný nedostatok mužov v každom kmeni Slovenov a ženy bez muža sú odkázané na žobrotu, pretože bez muža nemôžu ani dediť majetok. My ariáni veríme, že pred Bohom sú si muži a ženy rovní, a že každá žena musí mat právo na muža v tomto živote. Učíme tiež mužov, ktorí sa vrátia domov z vojen, že je ich povinnosťou sa postarať o všetky ženy, ktoré sú bez mužov.“

Debata medzi panovníkmi pokračovala dlho do noci a za úsvitu sa Samo so svojim sprievodom vydal posledný krát rovno do prístavu...

Obraz č.8- Panovník Samo