Obraz č.8- Panovník Samo

Obraz znázorňuje panovníka Hornej Dácie Sama (narodený okolo roku 600 a zomiera niekedy v rokoch 658-659 ), ktorý diskutuje s veľvyslancom franského kráľa Dagoberta I. Sicháriom o náboženskej otázke, koho Boh je ten pravý. Frankovia v tom čase už prijali katolícku kresťanskú dogmu a v mene tejto viery sa pozerajú na Slovenov v Dácii ako na pohanov a nie ako na kresťanov (katolícka cirkev vyhlásila arianizmus za herézu).

Samo sa narodil niekde v Nizozemsku s veľkou pravdepodobnosťou v niektorej venétskej (slovenskej) rodine. Vo vtedajšej Franskej ríši sa nachádzalo množstvo území obývaných slovenmi a ešte v roku 1070 prehlasuje katolícky hodnostár Adam Brémsky, ktorý opisuje kmene Slovenov vo vtedajšom Nemecku nasledovne: ZEM SLOVENOV, KTORÁ JE NAJVÄČŠÍM ÚZEMÍM NEMECKA JE OBÝVANÁ VINULMI, KTORÍ SA PRED TÝM NAZÝVALI VANDALMI- Kniha druhá, kapitola 21. Jeho výrok jednoznačne preukazuje, že cirkev ešte aj v tom čase považovala Vandalov za Slovenov.

Niet pochýb o tom, že slovenskí Vandali už v piatom storočí boli ariánski kresťania . Samo príchodom na naše územia v Dácii sa tak nábožensky, ako aj politicky stáva vodcom kmeňov Slovenov na území hornej Dácie. Frankovia, ako vtedajší najvernejší spojenci Ríma, samozrejme nemôžu zabudnúť na zdrvujúcu porážku, ktorú utrpeli od ariánskych Vandalov a Alanov začiatkom piateho storočia, keď sa títo vydali na západ a prekročili rieku Rýn. V šiestom, a definitívne už začiatkom siedmeho storočia, sa vodcovia Frankov cestou sobášov s pokrstenými katolíčkami, stávajú kresťanskými katolíkmi. Na východ a sever od ich vtedajších území, sú tu úž dávno Sloveni, ktorí sú buď ešte vyznávačmi lokálnych božstiev (Perún, Svantovit, Radegast, Prove atď.), alebo na juhovýchode sú zase Sloveni, ktorí sú už stáročia arianskymi kresťanmi.

Boj proti našim ariánskym, alebo ešte nepokrsteným predkom, sa stáva hlavnou úlohou nielen katolíckej cirkvi, ale aj úlohou katolíckych franských kráľov. Pápež prehlasuje, že územia tzv. pohanov si každý katolícky kráľ môže ponechať v prípade, že sa mu podarí pohanov dostať na katolícku vieru. Táto legitimácia lúpeží láka viac a viac panovníkov prijať katolicizmus a v jeho mene expandovať svoje územie.

Kresťanskými ariánmi spôsobený zánik rímskej ríše spôsobil, že pápež a jeho kúria nemali silného panovníka v podobe cisára ako svojho ochrancu.

V období vlády panovníka Sama bol katolícky panovník franskej ríše Dagobert I. nútený vyjednávať s tzv. pohanskými panovníkmi, alebo v mene katolíckeho Boha zaútočiť na ich územia.

Šieste, siedme a ôsme storočie sú storočiami pokračujúcich vojen medzi ariánmi a katolíkmi v Európe.

Začiatok týchto vojen môžeme datovať do piateho storočia, kedy sa ariánom podarilo poraziť Rímsku ríšu a vyvrátiť katolicizmus ako štátne náboženstvo.

Už v treťom storočí sa na území Európy začína etablovať kresťanstvo. Začiatkom piateho storočia už stoja v Európe proti sebe dva kresťanské tábory. Itália a Franská ríša spolu s prichádzajúcimi kmeňmi Vizigotov tvoria územia raných katolíkov, zakiaľ Dunajské územie a Balkán je v rukách ariánov. Medzi nich patria nielen kmene Slovenov, ale aj kmene Ostrogotov. Na východe so sídlom v Carihrade sa varianta katolicizmu ako štátneho náboženstva etablovala s patriarchom ako hlavou východnej cirkvi v rukách cisára Východného Ríma.

Až v roku 800 našla katolícka cirkev franského vodcu Karola I., ktorý bol schopný a ochotný v mene katolíckeho Boha zaberať územia Slovenov s cieľom odovzdať duše do správy pápeža v Rime a následne s požehnaním tohoto pápeža prebrať kontrolu nad získanými územiami. Nosiči pre katolícku cirkev takto získaných duší sa následne dozvedeli, že okrem daní panovníkovi musia platiť aj dane pápežovi do Ríma.

Dodnes nie je isté, či tzv. Konštantínova donácia- dokument, v ktorom bolo napísane, že v neprítomnosti priameho dediča rímskeho cisára má pápež právo menovať a pomazať nového cisára Západnej Rímskej ríše je falzifikátom vytvoreným Vatikánom, alebo Karolom.

Osud ariánskych kresťanov bol vzhľadom na neochotu organizovania ich kresťanstva v rukách vladára po dohode s ich cirkvou spečatený už v deviatom storočí.

História Slovenov a ich Dunajská kultúra sa vzhľadom na ich arianizmus nakoniec vymazala z písomných prameňov a pod rúškom tzv. Putovania národov sa katolíckej cirkvi v podstate podarilo presvedčiť svet, že tu vlastne naši predkovia ani neboli.

SAMO BOL JEDNÝM Z TÝCH PANOVNÍKOV, KTORÝCH BY SME SI MALI NAVŽDY ZAPAMÄTAŤ AKO HRDINOV Z NAŠEJ MINULOSTI.