Epilóg

V období prvých 1300 rokov po narodení Krista sme svedkami mimoriadneho násilia a vraždenia nevinných ľudí v jeho mene. Je málo národov v Európe, ktoré sa na týchto násiliach nepodieľali a medzi Slovanskými národmi, ktoré sa zachovali až dodnes, sú to vlastne iba Slováci , Srbi a Rusi, ktorí nemajú krvavé ruky z vrážd svojich susedov v mene Krista alebo Pápeža. V roku 1254 organizuje aj český kráľ Otakar II križiacku výpravu na sever do území Pomorských Rusov. 60 000 vojakov zabíja a plieni slovanské územia a v Českej kronike ešte slávnostne opisujú ako sa títo vrahovia vracajú s korisťou domov a ako následne podľa dohody s cisárom odovzdali dobyté územia Nemcom. V tom istom čase plieni Birger Jarl z územia budúceho Švédska Fínsko s tým istým zámerom. Dáni a Nemci tiež vyvraždili Slovenov na ostrove Rujana a vo Vinete v ústi rieky Odry v záujme cirkvi a pod hlavičkou šírenia kresťanstva. Z Nemecka, najväčšej krajiny Slovenov podľa cirkevného zemepisu ešte v roku 1070 podľa Adama Brémskeho, sa stáva nová tzv. Druha Rímska ríša. V mojej generácii sme sa v dejepise nič o týchto udalostiach nedozvedeli a dodnes sa tvárime, že o ničom nevieme.