Obraz č.5- Odchod časti kmeňov Suevov, Vandalov a Alánov z Hornej Dácie proti Rímu

Keď Rímska ríša prijala katolícku dogmu kresťanstva ako štátne náboženstvo, stali sa všetci iní kresťania nepriateľmi nielen katolíckeho pápeža, ale aj nepriateľmi jeho ochrancu, rímskeho cisára. Tento pocit náboženskej krivdy vyústil v povstanie ariánov, ktorého výsledkom bol rozpad starej Rímskej ríše a výmena starých rímskych cisárov za ariánskych vodcov.

Je to ten istý plán a to isté miesto, kde prekročil rieku Rýn aj Ariovista v roku 53 p.n.l., ktorý môžeme vidieť v roku 406, keď kmene Suevov znovu dvomi vojmi napádajú územie Rímskej ríše. Jeden voj ide cez Reatiu rovno na Rím a druhý voj prekračuje rieku Rýn a útočí na Gáliu- o tom však už iné obrazy.

Tieto náboženské udalosti neskôr prekryla katolícka cirkev a ňou platení historici lžou o tzv. putovaní národov. Obyvatelia Dácie v prevažnej miere Sloveni si mali myslieť, že tu vlastne nikdy neboli.

Kapitola 28- Koniec Západorímskej ríše