Obraz č. 2- Stret Ariovistu a Cézara

Kvádsky kráľ Ariovista krátko po tom, ako Burebista porazil Keltov v strede Európy, prekročil rieku Rýn a zaútočil na sídla Keltov v severnej Gálii. Kelti vidiac túto hrozbu tak v strede ako aj na severe Európy boli nútení požiadať Rím o pomoc. Pod zámienkou pomoci Keltom prekročili Rimania pod vedením Júliusa Cézara Alpy a najprv vytlačili Kvádov znovu na východ za rieku Rýn a neskôr si v tomto ťažení podmanili celé územie Keltov aby následne vytvorili novú rímsku provinciu pod menom Gália.

Počas vojen v Gálii opisuje Július Cézar vo svojom diele Bello de Galico vojny s Kvádmi. Obraz číslo 2 znázorňuje jednu z bitiek medzi Rimanmi a Kvádmi v Gálii v roku 53 p.n.l.

Cézar tiež v tomto diele hovorí, že germánski spojenci Ariovistu a jeho Suevských kmeňov ho po vytlačení za Rýn opustili, čím sa potvrdzuje, že Suevi neboli etnickými Germánmi, ale iba tými, ktorí cez územie nazývaným Rimanmi Germánia slobodne prechádzali.

V tomto historickom dokumente sa tiež posledný krát spomínajú aj kmene Vánov, ktoré pod tlakom rímskych légií v dnešnej Normandii na svojich lodiach opúšťajú Gáliu a vydávajú sa na sever. Prvý krát sú títo Váni opisovaní Herodotosom v 5 storočí p.n.l. ako tí prisťahovalci do Európy, čo sa usádzajú pozdĺž riek a morí. Je to v čase rozpadu ríše Urartu v dnešnom Arménsku pri jazere Ván.

Dodnes je veľkou záhadou prečo historici nechcú spojiť útoky našich predkov na územia Keltov, ako organizovanú akciu proti tým, ktorí vtrhli na ich územia pozdĺž Dunaja a pod Tatry, dovtedy jadra Dunajskej kultúry, tzv. Dácie. Napriek skutočnosti, že všetky veľké rieky a územia okolo nich sú historikmi vždy opisované ako centrá rôznych kultúr (Níl, Eufrat a Tigris, Ganga atď.), historici z dosiaľ neznámych dôvodov vynechali z tohto zoznamu Dunaj a Odru. Posledný v cirkevných prameňoch zaznamenaný vládca Severnej Dácie bol panovník Rastislav, ktorého zradil Svätopluk a zavraždila katolícka cirkev v roku 863.