Obraz č.1- Porážka Keltov- Burebista

Obraz zobrazuje porážku Keltov Dákmi- kmeňmi žijúcimi pozdĺž Dunaja, v priestore od Čierneho mora na juhu, až pod oblúk Karpát na severe.

V rokoch 60-59 p.n.l sa na území dnešného Slovenska a Rakúska odohrávali vojny medzi Keltmi a kmeňmi zjednotenými dáckym kráľom Burebistom. Kelti už niekoľko desaťročí predtým expandovali zo západu na východ a ohrozovali kmene žijúce pozdĺž Dunaja, pod Tatrami, až k Baltskému moru, ktoré sa vtedy ešte nazývali Suevskými horami a Baltické more sa volalo Suevským morom. Rozhodujúca bitka sa konala pri dnešnom Neziderskom jazere, kde zjednotené dunajské kmene porazili armády keltských Bójov a Tauriskov. Títo Kelti sa na územie stredného Dunaja podľa gréckeho historika Strabona presídlili po ich porážke Rimanmi začiatkom 2. storočia p.n.l.

Po víťazstve Burebistu nad Bójmi a ich keltskými spojencami sa dácki bojovníci vydávajú ďalej na západ a obliehajú a celkom vyvrátia centrum Bójov Noreia ležiace na území, kde Rimania neskôr zriaďujú provinciu Noricum. Zničenie pevnosti Noriea bolo tak dokladné, že sa historikom dodnes nepodarilo vypátrať, kde vlastne ležala.

S veľkou pravdepodobnosťou boli najvýznamnejším spojencom Burebistu na našom území kmene Kvádov, ktorých sídlom bola vtedajšia Nitra (Parijena). Títo Kvádi boli súčasťou zoskupenia kmeňov tzv. Suevov a ako najsilnejší z ich vodcov bol vtedy rímskymi pisármi opisovaný kvádsky kráľ Ariovista, ktorého Rimania považovali aj za kráľa všetkých suevských kmeňov. Historici sa dodnes hádajú o tom, či Suevské kmene boli Slovania, alebo Germáni. Ich tvrdenia vychádzajú často z predstáv raného germánskeho romantizmu, kde germánski historici označili každého víťaza, ku ktorému sa nikto nehlásil, ako Germána. Jedným z týchto Suevských kmeňov bol aj kmeň Vandalov a niet žiadnych pochybností o tom, že Vandali boli slovenským kmeňom.