Obraz č.7- Pád ríše Vandalov

V roku 477 zomrel kráľ Vandalov Geiseric. Vládol 49 rokov a bol určite najvýznamnejším vodcom svojho času. Bol úspešným zakladateľom nezávislého slovanského-vandalského štátu na území vtedajšej Rímskej ríše. V tom čase Vandalom oficiálne patrila Mauretánia, Namíbia, Tripolis, Baleáry, Korzika, Sardínia, Malta a Sicília. Vandali ovládali túto ríšu pomocou loďstva a svojej armády zo svojho sídla v Kartágu.

Napriek skutočnosti, že Vandali boli ariánski kresťania, povolil Geiseric v Kartágu aj rímskokatolíckych kňazov. Túto politickú prezieravosť už jeho syn Huneric, ktorý prevzal vandalský trón, nemal. V roku 483 prikazuje katolíckym kňazom konvertovať na ariánstvo. Náboženský konflikt medzi Vandalmi a východným Rímom sa tým ďalej vystupňoval. Aj politickými svadbami si Vandali ďalej upevňovali svoju ríšu. Toho príkladom je svadba Thrasamunda, vnuka Geiserica, v roku 496 so sestrou Ostrogotského kráľa Teoderica Amalfridou. Ako veno dostala 6000 mužov svojej ochranky a polovicu Sicílie. Ostrogótsky kráľ Geiseric (narodený v Carnuntum Petronelle, ani nie 40km od dnešnej Bratislavy, v roku 454 a zomiera 526) sa stal vládcom západného Ríma a sídlil v Ravene, ktorá sa tak zároveň stala aj sídlom ostrogótskeho arianizmu. Západorímska ríša bola de facto ovládnutá ariánskymi kresťanmi.

V roku 523 nastupuje na trón Vandalov Hilderic, ktorý po dohode z východorímskym cisárom Justinianom prestáva prenasledovať katolíkov. Táto politika sa nepáči Gelamírovi, ktorý ho v roku 530 zosadí, následne uväzní a stane sa kráľom Vandalov. Tento akt je otvorenou výzvou najmocnejšiemu mužovi toho času- cisárovi Justiniánovi (vládol v rokoch 527-565). Keď kráľ Vandalov neuposlúchol cisárovu požiadavku na prepustenie jeho obľúbenca Hilderika, napadne flotila Byzantíncov pod vedením vojvodcu Belisara Vandalov. 15 000 mužov a 500 lodí je sila s ktorou sa vyloďujú a kráľ vandalov Gelamír im padne do zajatia.

Namiesto toho, aby vandalského kráľa Gelamíra popravili ako bývalo zvykom, mu cisár Justinian po rokovaní, ktoré obraz znázorňuje, ponúkol funkciu guvernéra v provincii Bythínia. Cisár bol toho názoru, že v tejto provincii aj tak žije veľa Slovanov a Gelamír tam v jeho mene môže vládnuť ďalej. Prečo sa tak stalo a čo cisár týmto sledoval je dodnes historickou hádankou. Cisár tiež určite vedel, že Vandali a ich vodcovia si môžu nárokovať cisársku korunu západného Ríma. Jeho poradca z kmeňa Slovenov si spolu s Kvádmi z Nitry zakladá Venedik (ktorý niekto pre Slovanov neskoršie zamaskoval pod menom Benátky), ako obchodné mesto s prístavnou kapacitou v severnom Taliansku. Práve tu sa neskôr našlo niekoľko historických predmetov, napr. Gelamírova misa, ktorá sa dnes nachádza v zbierkach múzea v Paríži. Neskôr musel franský kráľ Karol I- Veľký odovzdať mesto Venedik Byzantskému cisárovi, ako podmienku uznania jeho sfalšovanej korunovácie za cisára západného Ríma (Konštantínova donácia).

Pre našu dnešnú historickú predstavu je potrebné pripomenúť, že Metod, ktorý nemal cirkevné vzdelanie a prichádza na naše územie spolu s Cyrilom v deviatom storočí, bol nielen opátom v kláštore Polychron, ale aj guvernérom tej istej slovanskej provincie Bythínia, ktorej guvernérom sa stal kráľ Vandalov o dve storočia skôr. Nebudeme ďaleko od pravdy, ak povieme, že Metod mohol s Cyrilom doniesť z kláštora Polychron už stáročia existujúce slovanské písomníctvo.