Obraz č. 3- Vannius

Prvý Rimanmi dosadený a titulovaný ako kráľ Kvádov na našom území bol Vannius. Rimania okupovali v rokoch 12-9 p.n.l územie na juh od stredného Dunaja a vytvorili tu novu provinciu, ktorú nazvali Panónia. Na sever od novej rímskej provincie sa nachádzalo územie Markomanov (hlavne dnešné Česko) a územie Kvádov (západné Slovensko podľa našich historikov, reálne rozsiahle územie až k východnému pobrežiu dnešného Švédska).

Kvádi a Markomani sa spolu s Rimanmi stretli vo viacerých ozbrojených konfliktoch a v 5 roku n.l zorganizovali Rimania veľkú výpravu pod vedením Tibéria proti Kvádom a Markomanom. Výprava bola prerušená, pretože v rímskej provincii Panónia na juh od Dunaja vypuklo ozbrojené povstanie, ktoré Rimania museli najprv potlačiť.

Čo Rím nedosiahol vojensky, to často riešil vytváraním konfliktov v táboroch nepriateľa. V roku 19 bol markomanský vodca Marobud vyhnaný vlastnými ľudmi a musel ujsť k iným kmeňom.

V roku 21 dosádzajú Rimania Vanniusa za kráľa Kvádom a dávajú mu k dispozícii aj vojenskú ochranu v podobe markomanských oddielov, ktoré vyhnali Marobuta, ale nechceli slúžiť novému markomanskému vodcovi Katvaldovi.

Vannius bol za mlada odobraný svojim rodičom, ako rukojemník do Ríma, kde bol vychovaný a vycvičený podla rímskeho vzoru. Podobne ako deti iných náčelníkov a kráľov, ktorých územia hraničili s Rímskou ríšou bol vychovávaný pre budúce politické potreby Rímskej ríše. Jeho kráľovské meno Vannius potvrdzuje tiež to, že Rimania si v tom čase boli vedomí skutočnosti, že pozdĺž Dunaja žijú potomkovia Vánov, ktorí sa tu usadili už v piatom storočí p.n.l.

Jeho kráľovstvo hraničilo na východe s územiami, ktoré kontrolovali sarmatskí Jazygovia, ktorí sa v rôznych výbojoch stali aj jeho spojencami. Na severe boli jeho susedmi slovanskí Semnoni (na sever od Karpát), ktorí v tom čase boli tiež členmi tzv. Suevského spojenectva. Rimania považovali Vanniusa nielen za kráľa Kvádov ale aj za kráľa všetkých Suevov. Tatry sa volali Suevské hory a Baltické more bolo morom Suevským. Na dnešnom východnom pobreží Švédska, v Baltickom mori máme tiež historicky dokumentovanú prítomnosť Suevských kmeňov. Táto skutočnosť zatiaľ našim oficiálnym historikom celkom uchádza.

Ako mnohí vodcovia pred nim aj Vannius skončil po vnútorných rozbrojoch v jeho ríši, ako utečenec. Synovia jeho sestry Vangio a Sido sa spojili s kráľom Hermundov Vibiliusom a vojensky ho porazili. Vnútorné rozbroje medzi Suevmi vyhovovali Rimanom, ktorí svojho chránenca Vanniusa vojensky nepodporili. Podľa Tacita si títo synovia po vyhnaní Vanniusa jeho ríšu rozdelili.

Veľa otázok zostáva nezodpovedaných. Ak Vannius bol kráľom Suevov, ako tvrdia rímski historici, tak musel vládnuť na území medzi Dunajom a východným pobrežím Baltiku, čiže dnešným územím Švédska. Naši historici skromne tvrdia, že vládol na juhozápadnom Slovensku.

Ariánske Suevské kmene z vtedajšej Dácie sa tiež zúčastnili výpravy na západ a bojovali proti Frankom a Rimanom. V piatom storočí si založili vlastné kráľovstvo v dnešnom Portugalsku a neskôr v šiestom storočí prešiel ich kráľ na katolicizmus. Martin of Dumo spomína v svojom diele História Suevorum na udalosť, kde po smrti ich kráľa vysielajú delegáciu do Suevských hor ( do Tatier), aby zohnali jeho náhradníka u jeho rodiny.

Otázky

Kam sa podeli všetky Suevské kmene?

Prečo Adam Brémsky tvrdí, že Suevovia obývajú aj Škandináviu?

Originál, alebo jeden z prvých odpisov Adamovej knihy História Brémskej diecézy sa nachádza vo Viedni.

Ako sa jazykovo dá tlmočiť súvislosť medzi menom Kvádskeho kráľa Ariovistu a kráľa Suevov Ariomira?