Kapitola 61- Kalmar

Bolo už šesť hodín večer, keď sa im podarilo ukončiť všetky bezpečnostné procedúry a uzamknúť halu. Christoffer si sadol za volant a auto vyrazilo smerom na Kalmar. „Nezabudni na letisko“, povedal Franti a Christoffer si uvedomil, že ešte majú vyzdvihnúť Urbana, ktorý doletí zo Štokholmu. Urban bol výkonným riaditeľom spoločnosti Bergteemet AB, od ktorej si prenajali stroj v hale a dnes už na sto percent pracoval pre nich. TBS, ktorý skúmali, bol jeho srdcovkou. Ani nie pred mesiacom dostali do Štokholmu kontajner plný výkresovej dokumentácie k prenajatému TBS a z dokumentov bolo zrejmé, že kolektív konštruktérov a vedcov, ktorý sa podieľal na vývoji systému, potreboval presne 473 spoločných sedení, kým sa tento produkt dostal do výroby. Dnes sa ho chcú opýtať, na koľkých z týchto sedení sa osobne zúčastnil. Keď rokovali o prenájme systému, tak to bol práve Urban, ktorý navrhol podstatné zníženie nájmu až na sumu 20 miliónov EUR ročne. Jednoducho chcel, aby tento stroj niekto vyskúšal prv, ako ho jeho firma predá niekomu do USA alebo Číny.

Keď prišli na letisko tak Urban už čakal v príletovej hale a s úsmevom, ktorý majú iba obyvatelia severného Švédska nastúpil do auta. Po tom, ako sa zvítali, chcel vedieť ako dnes dopadli ich skúšky riadiaceho systému. Program funguje, ale systém môžeme vyskúšať až keď zoženieme elektrické pripojenie s efektom minimálne tri megawatty. „Také sa v tejto pustatine nedá zabezpečiť ani do desiatich“, rokov povedal Urban.

Christoffer zaparkoval auto na hotelovom parkovisku a všetci vošli do hotelu. Ako to už vo Švédsku funguje tak recepcia zívala prázdnotou a na stole bola iba obálka s Urbanovým menom, kľúčom od izby a nápisom „Vitajte“. -„Za pol hodinu sa tu znovu stretneme a pôjdeme sa niekde navečerať“, povedal Franti .

Keď už konečne sedeli v reštaurácii a čakali na jedlo, Urban sa spýtal Frantiho: „Prečo skladujete TBS tu v blízkosti Kalmaru, keď máte výskumne centrá v Štokholme a v Uppsale?“ Christoffer pozrel na otca a keď sa im oči stretli prikývol na znak toho, že Franti môže odpovedať.

-„Kalmar je pre mňa, čo som sa narodil ako Sloven, významné miesto z viacerých dôvodov. Určite si pamätáš Kalmarskú úniu z dejepisu. To, čo vás neučili, je že keď v roku 1397 vznikla ako spojenie Švédska, Dánska a Nórska, tak na jej trón nastúpil Erik, ktorý sa narodil v rodine Slovenov a bol pokrstený ako Bogislav. Jeho rodina mala už vtedy katolícke korene od svojho prapredka Vratislava, ktorý sa nechal pokrstiť už v roku 1120 a stal sa vládcom Pommernu. Od prvého pokrstenia sa všetci členovia rodiny mužského pohlavia až do času Kalmarskej únie volali Bogislav alebo Vratislav. Ich rod má na štíte vtáka menom Grip, ale ten vták sa nachádza iba pri Dunaji a v slovenčine sa volá Drop. Dalo by sa povedať, že meno poslednej švédskej stíhačky, ktorá sa vola Jas-Grippen je z polovice slovenského pôvodu. Čo však je s Kalmarom ešte zaujímavejšie je to, že sa v tých časoch nachádzal na území Morávie, ktorým dodnes preteká rieka Netra a toto meno bolo vymazané zo švédskych máp až v sedemnástom storočí.“

-„To sme sa skutočne neučili“, odpovedal Urban.

-„A ešte niečo. V kronike richtárov mesta nájdeš prvého, ktorý bol tiež Vend, čo je nemecké pomenovanie Slovenov. Ja sa tu cítim doma“, povedal Franti.

-„No a prečo potom Štokholm a Uppsala?“ pokračoval s otázkami Urban.

-„Aj tam sa ako Sloven cítim doma. Obdobie raného stredoveku sa vo Švédsku volá Vendeltiden. Pri Uppsale je dedinka Vendel, kde sa našli materiálne pozostatky kultúry, ktorá nikde inde vo Švédsku v tom čase neexistovala. Predmety Vandalských bojovníkov, ktorí zdanlivo so Švédskom nič nemajú spoločné. V pojme Vendel vidíme, že je to nemecké meno oblasti, ktorú obývajú Sloveni- Vendi. Na starých mapách, ktoré sa našli v Benátkach- Venediku, a ktoré jeden švédsky historik nechal publikovať vo svojej knihe Pravda o histórii Vandalov sa cele východné pobrežie Baltského mora nazýva územím Vandalov. podľa neho aj územie Morávie s centrom Kalmar obývali títo Vandali a na ich počesť tam je dnes postavené múzeum Vandalov. Tento historik bol aj šéfom Moderného múzea v Štokholme a po zverejnení jeho knihy bol jeho život už iba zlomkom toho, čím bol predtým. A prečo Štokholm? Keď sa chceš dostáť do Uppsaly loďou, čo v rokoch 700-1300 bola pravdepodobne jediná možná cesta pre obchodníkov, tak v Štokholme musíš preplávať Vendelsundet, čo v mojom rodnom jazyku nazývame Úžinou Slovenov. Uppsalská katedrála, ktorú postavili katolíci v 15 storočí stojí na základoch starého chrámu s tou istou geometriou akú má chrám v Rugene- Rujane, kde Sloveni ešte v starých časoch uctievali boha Svantovita. Ja sám bývam na dvoch ostrovoch ktoré sa nachádzajú v zátoke Bogesund čo tiež v jazyku Slovenov znamená Božia zátoka.“

-„A ja som si myslel, že si iba suchý technik niekde zo Slovenska, skonštatoval Urban. Objednám fľašku švédskej vodky a ponoríme sa večer do oparu histórie.“