Kapitola 60- Rajecká Lesná- Frivald (1137 n.l.)

Niekto búchal na dvere veľkej drevenice a psy neštekali tak, ako obyčajne, keď prichádzali neohlásené návštevy. Alex sa zdvihol od stola a išiel ku dverám. Izabela s napätím sledovala, kto sa objaví vo dverách. Alex bol veľký chlap, ale postava, ktorá prišla, bola o hlavu vyššia ako on. Počula Alexov radostný výkrik a dve postavy pred ňou sa objali. Rýchlo pribehla k nim a objala ich obidvoch. Ich syn Johan sa po troch rokoch v cudzine vrátil živý a zdravý domov.

Izabela pripravila slávnostnú večeru a Johan mohol začať rozprávať. „Neviem, či si ešte pamätáte na rok 1095, keď pápež Urban vyhlásil prvú križiacku vojnu. Ja som ešte nebol na svete, ale ty otec, si to už zažil. Zrazu bolo dovolené v mene nasej viery zabíjať ľudí, ktorí neboli kresťania. V Palestíne to boli moslimovia a my sme už dopredu mali odpustené hriechy za zabíjanie a rabovanie nevinných ľudí. Neskôr sa táto metóda šírenia katolíckeho ponímania kresťanstva udomácnila aj u nás, v Európe. Nórsky kráľ Sigrud sa najprv zúčastnil križiackej výpravy do Jeruzalemu, a keď sa vrátil domov, tak v roku 1123 zahájil križiacku výpravu k našim Slovenom, ktorí dnes žijú vo Švédsku. Napadol naše centrum Moravia a mesto Kalmar. Všetkých vyvraždili a s korisťou odišli do Kungshaly v Nórsku, kde sídlil ich kráľ. Pred tromi rokmi k nám prišiel tvoj priateľ Ratibor s návrhom zorganizovať odvetnú výpravu proti Nórom v Kungshale. Ty si nešiel, ale dovolil si, aby som sa pripojil k Ratiborovi, a za to ti budem vďačný celý môj život. Prvý rok sme preplávali Suevské more z Vinety a trénovali v Kalmare. Koncom leta r. 1135 sme s tristo loďami, koňmi a dobývacími strojmi dobili a vypálili Kungshalu. Vypálili sme aj ich katolícky kostol, kde kráľ schovával kus dreva a tvrdil, že je to z Ježišovho kríža. Keď sme sa vracali do Kalmaru, tak Ratibor všetkým povedal, že sme vykonali pomstu, ale že sme nič nedosiahli. Najprv sme mu nerozumeli, ale teraz už viem, že križiacke výpravy sa viac a viac premieňajú na rabovačky v znamení a pod rúškom našej viery. Švédsky kráľ tiež nedávno napadol Fínsko pod zámienkou šírenia kresťanstva a zabíjal aj pravoslávnych kresťanov, keď nechceli konvertovať na katolicizmus.“

-„To je zvrátené“, povedala Izabela. „Pápež sa spojil s najväčšími vrahmi v Európe a za každého nového kresťana má 10 percent z jeho ročných príjmov. Pôdu si nechajú vrahovia a pápež im garantuje, že ich deti ju budú dediť. Takýto model nemá nikto a neviem si predstaviť, že tí, ktorí sa vrátia z Palestíny nebudú pokračovať ďalej v zabíjaní a zaberaní území Slovenov. Deti týchto zabijakov pôjdu do skôl, ktoré organizuje katolícka cirkev a nepotrvá dlho, kým sama cirkev neodolá pokušeniu zbaviť sa vnútorných odporcov ich zabíjaním namiesto ich presviedčania.“

Sviečky na stole pomaly hasli a Izabela ich vymenila za nové. „A čo máte nové tu v Uhorsku?“ opýtal sa Johan. Izabela vytiahla papier s poznámkami. „Tu si zaznamenávam vojny s našim úhlavným nepriateľom, ktorým vždy boli a stále sú Česi v službách Nemcov. Nikto určite nezabil toľko Slovenov, ako oni. Prvú poznámku mam z roku 1030, keď český kráľ a vazal nemeckého cisára Konrada II Bretislav pustošil Uhorsko a môj otec, ako každý hradný pán musel vyslať svoje vojsko proti nim. Ten istý Bretislav vtrhol do Uhorska ešte aj v roku 1042 a 1051 už s cisárom Henrichom III. Potom tu mám kopu vpádov ako roky 1063-1074, keď sa musíme znovu brániť Čechom, teraz už v službách nemeckého cisára Henricha IV. Ešte nedávno v roku 1132 tu plienili Česi zas. Česi slúžia Nemcom v zaberaní území Slovenov a nikto nezabil toľko našich ľudí ako oni. Je to prekliata rasa a každý, kto sa s nimi spojí to trpko oľutuje.“ -„No počkaj mama. Môj otec je tiež Čech a takto by sa nikdy nechoval.“

-„Máš pravdu a preto musel ujsť do Uhorska, aby mohol zostať človekom. Mám pre teba jednu knihu“, povedala ďalej Izabela. „Keď som stretla tvojho otca tak nám tiež čítal z knihy jedného Francúza menom Jumieges a nikdy sme nečakali a ani nevedeli o tejto pravde o našich predkoch, ktorí bývali pozdĺž Dunaja tu pod Suevskými horami a sami sa volali Dunajci- Dáci. Som si dnes viac ako istá, že sa katolíckej cirkvi podarilo sfalšovať veľkú časť dejín vymyslením si rozprávky o sťahovaní národov. Česi si túto rozprávku osvojili najviac, pretože oni vraj prišli na ich územie v časoch sťahovania národov. My sme tu od nepamäti a tu aj zostaneme“, povedala Izabela. „Tu je tá kniha a jej autorom je Adam Brémsky. Napísal ju okolo roku 1070 a dočítaš sa v nej, že vtedy ešte aj katolíci opisovali Nemecko ako najväčšie územie Slovenov. Dobre si ju schovaj, pretože aj Uhorsko sa môže za par rokov pokatolíčiť tak, že farári budú zbierať a páliť knihy, ktoré spochybňujú ich propagandu a výklad toho, čo je a toho čo príde. A ešte niečo. S otcom sme si vymysleli pre Teba nové meno. V Čechách ste bývali na vŕšku v Týnci. Keď ste z neho utiekli, tak si musíš pamätať, že si z vŕšku a zajtra ti povieme, pod akým menom sme zapísali tento grunt, ktorý je od zajtrajška tvoj.“