Kapitola 6- Ariovista

Ťažko naložené vozy sa po prekročení rieky Rýn vydali na východ. Ariovista kráľ Kvádov sedel na koni a pozoroval kolónu vozov, ktorá sa s korisťou z Gálie vracala domov, do jeho Dácie. Kolónu sprevádzali jeho vojaci a bolo vidno, že sa už tešia na návrat domov. Jeho ťaženie v Gálii začalo pred dvoma rokmi, ako pokračovanie vojen proti Keltom, ktoré úspešne začal jeho predchodca kráľ Burebista. Pred piatimi rokmi dostal správu od kráľa Vánov, ktorí žili na severe Gálie, a boli v neustálom boji s kmeňmi Keltov, v ktorej ho tento kráľ požiadal o pomoc v boji proti nim. Poslal mu odpoveď, že do dvoch rokov prekročí so svojim vojskom Rýn a napadne Keltov v Gálii. Keď sa mu konečne podarilo zostaviť vojsko z viac ako 10 000 bojovníkov vyrazil na západ v presvedčení, že žiaden Keltský kmeň neodolá jeho vojsku. Svoj útok na Gáliu zahájil vtedy, keď mu jeho špehovia v Rímskej ríši oznámili, že Rimania zaútočia na Gáliu z juhu, a ich vojsko bude viest Cézar.

Kvádska armáda mala bojovníkov z viacerých suevských kmeňov a každý takýto oddiel maj svojho vodcu, zväčša niektorého zo synov ich náčelníkov. Bojovníci mali za sebou minimálne dva roky výcviku a jeho armáda mala viac ako 4000 jazdcov. Už v prvom roku ich ťaženia zistil, že sa Kelti nedokážu postaviť na efektívny odpor, a korisť z vojnového ťaženia prevyšovala jeho očakávania.

Spomenul si na stretnutie náčelníkov pred odchodom jeho armády na západ. Zhromaždenie bolo pri Devíne a stretnutie bolo zahájené tradičným veštením. Na rozdiel od veštenia v čase kráľa Burebistu pred bojom s Keltmi pred pár rokmi, vykonala vrchná Kňažná obrad tradičným spôsobom. Obetný býk bol priviazaný na kole pri obetišti a keď vôňa kadidla a zvuk hudby kňažných pomocníčok ovládli zmysly prítomných, vybrala kňažná býkovi srdce. Veštba bola vyrieknutá a všetci pochopili, že bohovia sú s nimi. Obrad bol ukončený tým, že Kňažná odovzdala odrezané rohy býka najmladšiemu náčelníkovi suevského kmeňa Lemkov, ktorý sa po prvý raz zúčastňoval vojnového ťaženia. Rohy obetných býkov boli posvätné a ich nositeľ mal po statočnej smrti na bojisku garantované miesto v ríši dusí mŕtvych hrdinov.

Po ukončení obradu ho v jeho stane navštívila jedna z pomocníčok Kňažnej a odovzdala mu pozvánku Kňažnej na rozhovor pred tým, ako sa armáda utáborí pri Vindobone. Plán bol, že vyrazia nasledujúce ráno a cieľom pochodu bola Vindobona, kde miestny náčelník Vinilov už pripravil miesto ich táboriska. Kňažnej odkázal, že sa u nej zastaví hneď, ako jeho vojsko prekročí Dunaj.

Zostúpil z koňa pred bránou veštiarne sídla Kňažnej-strigy. Veľká brána sa otvorila a dve pomocníčky Kňažnej ho zdvorilo odzbrojili. Napriek faktu, že jeho sídlo bolo na druhej strane Dunaja priamo oproti veštiarni na vysokej skale, nikdy nenavštívil Kňažnú v jej pevnosti. Pomocníčky Kňažnej ho viedli vysokým schodiskom až na vrchol stavby, kde sa nachádzala pracovňa Kňažnej. Keď vstúpil do miestnosti, zacítil príjemnú vôňu neznámych byliniek a zbadal Kňažnú sediacu za veľkým stolom s rozvinutým veľkým pergamenom pred sebou. S úsmevom vstala a povedala Vitaj u mňa Ariovista.

Po krátkej výmene zdvorilostných fráz Kňažná zvážnela a začala rozprávať. „Pozvala som Ťa sem, aby som sa s Tebou poradila o niekoľkých záležitostiach“-povedala. „Ako si ešte pamätáš zo školy prišli naši predkovia Váni na toto územie pred viac ako 1000 rokmi. Ich mohyly sa nachádzajú na území nazývanom Kamenný pasienok, pol dňa plavby po toku Dunaja od Devína. Každý rok vykonávam s mojimi pomocníčkami spomienkový obrad pri týchto mohylách a počas obradu sa spájame s našimi predkami. Naši predkovia verili v boha Strí a ľudový názov nás Kňažných je dodnes Striga, čiže služobníčka boha Strí. V menách riek a ľudí sa zachovala naša stará viera v podobe názvov ako Bystrina, Bystrica, Bystrík... Ty si kráľom kmeňa Kvádov, čiže tých Slovenov, ktorí ovládajú oheň a tavenie kovov. Všetky kmene pozdĺž Dunaja sa cudzincami nazývajú Dáci- Dunajci. Už niekoľko storočí vládcovia Devína spolupracujú s Macedónčanmi a inými kmeňmi v Grécku. Ich obchodníkom sme povolili stavby gréckych chrámov pre ich boha Apolóna. Na sever od Tvojej pevnosti pozdĺž rieky Morava sa nachádza chrám Apolóna, kde sa jeho moc rozšírila v obchodnej osade nami nazývanej Olomouc (miesto Apolónovej moci). Tam prekladajú svoj tovar na ceste na sever na rieku nami nazývanú Odera, čiže rieka, ktorá tečie na sever od Erakliona chrámu Apolóna. V jej ústi do Suevského mora sme vybudovali obchodný prístav Vineta a Grékom sme dovolili, aby si tam strážili svoj večný oheň.“

Tu Kňažná zastavila svoj príhovor a povedala: „Mám však vážnejšie starosti, ktoré musím s tebou prediskutovať. Ako vieš, ja a moje pomocníčky berieme na Tvoju výpravu aj náš najdôležitejší náboženský predmet- Oko Boha Stri. V čase stvorenia sveta nám Boh Stri dal dva takéto predmety a vyzval nás, aby sme ich použili proti nepriateľovi, ale iba v čase krajnej núdze. Nikto si už nepamätá, či boli niekedy použité v boji a používame ich výlučne pri dôležitých obradoch a vešteniach. Iba ja a moje pomocníčky vieme, ako tento nástroj použiť, a chcem ťa dopredu varovať pred jeho použitím v boji. Vedieš výpravu voči najmocnejším nepriateľom Keltom, a určite na výprave stretneš aj Rimanov, ktorí majú rovnaký cieľ. Druhé Oko Boha Stri majú starí Váni, ktorým ideš pomôcť, a ani táto zbraň nemôže byť použitá bez môjho súhlasu.“

Ariovista sa zamyslel a zložil do rúk Kňažnej- Strigy prísahu, že bude rešpektovať jej prianie.

Dnes sa vracal domov k Dunaju a úloha bola splnená. Ríša Keltov bola vyvrátená vojskami Suevov a Rimanov. Umožnil Vánom odplávať na sever a zbazviť sa hrozby zo strany Ríma. Vyskúšal si boj proti rímskym légiám a nakoniec ustúpil za rieku Rýn. Nevidel dôvod zostať na území Gálie a korisť, ktorú niesol domov mu zabezpečovala kontrolu nad jeho územím na najbližšie storočia.

Usmial sa a pobodol svojho koňa do klusu tak, aby mal na očiach voz Kňažnej- Strigy, až kým znovu neprekročí Dunaj.

Obraz č. 2- Stret Ariovistu a Cézara