Kapitola 58- Hrad Zniev- Palestína (1115 n.l.)

Na hrad sa vrátili okolo obedu a Izabela bežala za otcom, aby mu oznámila, že žije a že sa jej nič nestalo. Hunt mal dobrú náladu a keď spolu obedovali, tak sa rozhovoril o svojich plánoch na prípravu Alexovho gruntu tak, aby už prestal cestovať. Mal by si si tiež zmeniť meno, aby sme sa nemuseli obávať, že ťa tu Přemyslovci nájdu. Ja sa Přemyslovcov neobávam, povedal Alex a z môjho gruntu je blízko do Olomoucu, kadiaľ Přemyslovci chodia do Poľska. Príde čas, keď im vrátime čo sme požičali. Rád by som ešte odcestoval do Palestíny a pridal sa ku križiakom v Antiochii. Teraz tam vládne Bohemund II a jeho otec rozprával ešte ako pravý Normand našou rečou. Sú tam tiež templári, ktorí otvorene nosia ariánsky rovnoramenný kríž. Bez nich by ani pápež a ani francúzski králi nič neurobili. Ešte by som chcel zájsť k mníchom dole v údolí. Počul som, že sú dobrí mastičkári a musím si urobiť zásoby na rany, ak ma tam porania. K večeri som nazad.

Večer, keď sa Alex vrátil, našiel Hunta a Izabelu už pri stole s nanosenou večerou. Izabela si vyzdobila hrdlo zlatým náhrdelníkom a jej blond vlasy rámovali jej nádhernú tvár tak, že Alex skoro prestal dýchať. Keď sa najedli, Alex otvoril knihu a prelistoval pár strán dopredu. „Teraz vám prečítam, čo cirkev vie o tom, čo sa stalo po Rastislavovej smrti a prečo nikto nechce o tom rozprávať. Hrdina Svätopluk možno nie je až takým hrdinom, ako si myslíme.“

«V tých časoch istý starec obýval Dáciu, ale následkom udalostí a prítomnosti nespočetného vojska, tiesnený zo všetkých strán. Nikdy však nevložil svoju do jarma niektorého kráľa, ani do cudzích rúk neposkytol svoje služby, vlastnil skoro celé dácke územie a nárokoval si aj hraničné krajiny Dácie, Alánie, lebo tie národy si podmanil násilím v premnohých bitkách. Bol totiž, spomedzi všetkých orientálnych kniežat najmocnejší svojou udatnosťou. Vynikal mnohými vznešenými cnosťami nad ostatných váhavcov. Keď umrel, zostali po ňom dvaja synovia, silní čo do zbraní, skúsení vo vojne, telesne urastení, silní čo do odvahy. Starší z nich bol Rollo, mladší sa nazýval Gurim. Týchto mladíkov chceli na kráľov príkaz vyhnať. ... (tu chýbajú nejaké verše)... (obyvatelia tých krajov) ohli kolená, tvárili sa poddane a pokorným hlasom im jednomyseľne povedali: „Pomôžte nám, prispejte pomocou a my zostaneme pod vašou ochranou. Budeme vám slúžiť, lebo náš kráľ chce nás vyhnať z Dácie a zbaviť nás našich pozemkov a našich majetkov. Prosíme, zmilujte sa nad nami, lebo nemáme inej nádeje a spásy.“ Vtedy bratia odpovedali snažne prosiacim. „Pomôžeme vám vo všetkom. Aby ste mohli zostať bývať v Dácii bezpečne pred kráľovskými hrozbami. Budete v pokoji užívať svoje majetky, tak tomu napomôžeme.“

Keď to obyvatelia počuli, bozkávali nohy Rollovi a Gurimovi a radovali sa, že budú mať takýchto pánov. Medzitým sa rozšírila o tom správa a došla až do ušú kráľa Dácie. Aj to, čo najmocnejší vojvoda, otec Rolla a Gurima, aké veľké úžitky si privlastňoval. Vtedy si kráľ spomenul na zlé časy, ktoré mu tento vojvoda bol pripravil. Zvolal všetkých náčelníkov kráľovstva a povedal: „Zaiste viete, že otec Rollov a Gurimov umrel. Pristúpime teda do ich krajov a zaberieme ich mestá, hrady a opevnené miesta. Za otcove činy pomstíme sa na synoch tak, že ich vyhubíme za ich zločiny. Vy a vaši ľudia sa pripravte, aby ste mohli vykonať takéto činy.“ Na určený termín odchodu prišli zo všetkých strán so svojimi ľuďmi. Sotva dospelá mládež Dácie, príliš zvedavá, pripravená na horúce letá, sa pripravovala počas odchodu. Jedni pripravovali ľahké štíty, vyrábali lesklé šípy, akoby boli dospelí. Iní ostrili kopije a meče, iní bezpečné prikrývky hlavy, čiže prilby, iní robili zo železa a zlata pletené brnenie, čiže panciere. Dokonca aj otcovské piky zohrievajú v peciach a nanovo prekúvajú. Fáma o tom sa dostala až ku Rollovi a Gurimovi, ktorí boli znepokojení takýmito správami. Zvolali mnohých mladých na stretnutie a zhromaždilo sa aj množstvo dospelých a starších, určených na vyhubenie. Rollo požiadal zdvihnutím rúk o ticho.. Keď sa ľud utíšil, začal Rollo pekne hovoriť: „Prihováram sa vám, ktorí ste zapálení nadšením, ktorí ste výkvetom vynikajúcim statočnosťou. Napodobnime šikovnými nápadmi ctihodných našich otcov a dedov, vzmužte vašu statočnosť, posilnite sa, aby nami nepohŕdali, že sme sa zišli len na ukážku konských postrojov. Kráľ tohto kráľovstva sa totiž chystá na nás, chce nás prevýšiť, napadnúť panstvá našej monarchie a všetkých nás zahubiť. Doterajšie naše dedičné zeme chce odovzdať svojim správcom. Rozšírme sa po celej zemi a ponáhľajme sa odporovať a nepriateľsky prijať jeho príchod.“ Tak ich napomenul a spoločným vojskom s radosťou vtrhol na kráľovské územie a celé ho zničil ako výbuchom sopky. Keď to kráľ počul, vykročil do bitky proti Rollovi a jeho bratovi. Dlho sa bojovalo, ale potom sa kráľ obrátil a utekal pod ochranu miest. Rollo pochoval svojich mŕtvych vojakov, ale kráľových padlých ponechal. Tak to zostalo istý čas po boji medzi kráľom a Rollom.

... (Kráľ navrhol mier. Každý si ponechal svoje územie. Ale po dlhšom čase kráľ porušil dohodu a v noci napadol Rollove územie. Kráľ zas klamne utekal až na miesto, kde nastražil úklady. Rollo vpadol do pasce. Kráľ sa vrátil, Gurim padol v boji. Rollo nezostal v Dácii, ale so šiestimi loďami obsadil jeden ostrov ...)»

Alex prestal čítať a zdvihol hlavu. Cítil, ako sa noha Izabely dotkla jeho nohy a ako pomaly stúpala až ku kolenu. Hunt mal už v sebe dosť vína a bol zamyslený nad tým, čo práve počul. Svätopluk používal na špinavú robotu Maďarov a Rollo ich nechal nepochovaných, aby sa po smrti nedostali do ich raja. To bola pre nich horšia potupa ako smrť. Izabela skĺzla na vankúš a jej noha dočiahla až do Alexovho rozkroku. Rozkročil nohy a zavrel oči. Hunt pozrel na Alexa a vidiac jeho zavreté oči povedal: „Dnes si nejaký unavený, Alex. Poďme si ľahnúť a zajtra dohodneme ako ďalej.“ Izabela sa postavila a pozerala mu priamo do očí. Keď bol Hunt na odchode tak mu pošepla: „V noci priletím…“