Kapitola 55- Orava II

Konečne sa im podarilo povytiahnuť trup 42m dlhej lode tak vysoko, že vo vode ležali už iba vrtule a časť strojovne. Pred týždňom vykopali priekopu tak, aby trup lode mohol kĺzať hore po čistej skale iba s kýlom ako oporou. Bola to posledná cesta tejto lode, ktorú Franti kúpil od švédskeho námorníctva po tom, ako sa po narodení jeho synov musel rozlúčiť so svojim snom na oboplávanie sveta na jej predchodkyni s názvom Orava. Jeho syn Christoffer, ktorý sa ako desaťročný zúčastnil plavby okolo Švédska na tejto lodi, mu pomáhal s navijakom. Keď loď konečne zastala tak, aby ju podľa plánu mohli začať rozrezávať, Christoffer si vydýchol, pretože vedel, že aj jeho otec si konečne uvedomuje, že loď zakrátko zmizne z ich života. Pred dvomi rokmi sa pri jarnej víchrici loď v prístave potopila po tom, ako zamrzlo potrubie, ktoré zabezpečovalo odčerpávanie vody, ktorá prenikala do strojovne. Stali sa terčom novinárov, ktorí písali o ich záhadnom ostrove a tiež tercom úradov, ktoré chránili životné prostredie. Nakoniec sa im podarilo z lode vyčerpať všetky oleje a palivá tak, že už nikoho neohrozovali a vrátiť loď do stavu plavbyschopnosti. „Poďme na obed“, povedal Franti. „Porozprávame sa o tom, čo ďalej.“

-„Pôjdeme VUNAROM“, zahlásil Christoffer. VUNAR bol dvojtrupový katamarán z hliníku, ktorý ako prototyp vyrobila slovenská spoločnosť VUNAR a.s. v Nových Zámkoch. Po niekoľkoročnom testovaní a úpravách bol katamarán predateľným produktom na celom svete a očakávali, že sa tak aj zakrátko stane.

Keď sa preobliekli a prišli ku katamaránu, Franti videl, že sa Christofferovi podarilo prerobiť jeho pohon na elektrické poháňanie, a že odstránil aj zadné čelo, na ktorom bol predtým zavesený benzínový motor. Keď Franti pred zhruba 10 rokmi kreslil náčrt tejto lode, základnou myšlienkou bolo umožniť vlastníkom áut využiť už existujúci pohon ich áut na pohon katamaránu. Vlastník auta jednoducho nacúval na katamarán a kolesá, ktoré poháňali jeho auto pomocou špeciálneho prevodu, ktorý bol zabudovaný v palube lode, poháňali vrtuľu lode. Katamarán bol jednoducho trupom lode a auto sa stalo jej nadstavbou, odkiaľ posádka mohla pokračovať svoju cestu po mori, alebo inej vodnej ploche. Stačilo iba pripojiť elektrinu auta pomocou špeciálneho adaptéru na navigačný systém lode. Teraz, keď všetci rozprávajú o elektromobilite, bola táto myšlienka ešte jednoduchšia.

Keď vyrazili z prístavu bolo zjavné, že konštrukcia lode je geniálnym riešením, ktoré umožňuje aj vysokú rýchlosť a aj vysokú nosnosť lode. Znenazdajky sa po ich strane objavilo malé plavidlo typu Candela, ktoré sa experimentálne vyrába na susednom ostrove Lidingö. Christoffer stiahol plyn a obidve plavidlá stali pri sebe. Vymenili si pozdravy a jeden zo švédskych inžinierov sa obrátil na Frantiho: „Ty si ten slovenský oligarcha, čo sa pozná s Raulim a čo robil so vznášadlami v ruskej lodenici Neptún?“

-„Áno, som, a ako ti môžem pomôcť?“

-„Ako vidíš, vyrábame malé hydrofilné plavidlá poháňané elektromotorom a potrebujeme sa s tebou porozprávať.“

-„Neviem, či vám dokážem pomôcť, ale ideme s Christofferom na obed, môžete sa pridať.“

Obidve lode vyrazili a Christoffer s katamaránom nedokázal malú Candelu dobehnúť. „Len chvíľku počkaj“, povedal s kľudom Franti. Oproti ním išla veľká dopravná loď Vaxholmskej spoločnosti, ktorej zadná vlna mala výšku zhruba 1,5 m. Rýchla Candela sa zrazu ponorila do vlny a následne ju zaliala ďalšia. Christoffer pristavil katamarán pri trosečníkoch a keď povedali, že to rozchodia, tak pokračoval až do prístavu vo Vaxholme.

V prístavnej krčme Hamnkrogen si objednali menučko a namiesto polievky si nabrali šalát zo švédskeho stola. Sadli si za stôl pre šiestich a očakávali príchod posádky Candely. Netrvalo dlho a členovia posádky lode so susedného ostrova si k nim prisadli. Jeden z nich sa rovno obrátil na Frantiho a povedal: „Rauli robí u nás a vieme, že sa živíš aj ako lodný konštruktér.“ Rauli bol starý Frantiho priateľ a bol aj bývalým vlastníkom jednej zo štokholmských lodeníc. Fakticky bol aj členom posádky lode Orava II keď plávali zo západného pobrežia Švédska cez Baltické more do Štokholmu. Jeho špecialitou boli lode z hliníka a celá hliníková nadstavba na lodi Orava II bola vyrobená v jeho lodenici. „Máme jeden technický problém a chceli by sme ťa požiadať o radu. Ako si si dnes všimol, naša konštrukcia lode nedokáže prekonávať väčšie vlny“, povedal. „Musím ťa sklamať, ani to nikdy nedokáže“, odpovedal Franti. „Pred viac ako 40 rokmi Rusi experimentovali s touto konštrukciou, vyrobili stovky lodí, ktoré nazývali Raketa. Nakoniec sa ukázalo, že lode boli výborne na riekach bez vĺn, ale v mori neobstáli. Vedel by som si dnes predstaviť jedno riešenie tohoto problému, avšak teraz mám ruky plné práce a tak nestíham ani to, čo skutočne musím.“ Ešte sa chvíľku pri káve a koláčikoch rozprávali o všeličom možnom a potom sa rozlúčili .

Na ceste nazad na ostrov sa ho Christoffer opýtal: „Máš skutočne nápad, ako by sa ten problém dal vyriešiť?“

-„Keď prídeme domov, tak ideme rovno do kancelárie a dúfam, že naše fixky ešte nevyschli. Vunar bude prvou loďou na svete, ktorej žiadna vlna nebude prekážať“, povedal Franti a ďalej sa venoval riadeniu lode.