Kapitola 53- Keď príde kríza

Malebné prostredie údolia v Hnúšti bolo trochu narušené obrovským areálom spoločnosti SLZ NOVA- priemyselný areál sa tu rozkladal na viac ako 40 hektároch. Spoločnosť bola nositeľom poslednej priemyselnej tradície v široko-ďalekom regióne a jej vedenie práve dostalo odpoveď z Výskumnej agentúry, z ktorej sa dozvedeli, že ich žiadosť na podporu výskumu a vývoja materiálov- tkanín, ktoré dokážu ochrániť obyvateľstvo Slovenska od vírusov, bola bez udania dôvodu zamietnutá. Ešte pred pár rokmi spoločnosť zamestnávala tisíce zamestnancov z celého regiónu a jej výrobným programom boli hlavne filtračné materiály a acetátové riedidlá.

Hlavným zákazníkom spoločnosti boli armády Varšavského paktu, ktorých plynové masky boli vybavené filtrami z Hnúšte. Výskum, ktorý spoločnosť za miliardy bývalých korún Československých realizovala sa týkal okrem iného aj ochrany obyvateľstva pred chemickými a biologickými zbraňami.

Výroba filtračných materiálov a masiek bola založená na spracovaní bukového dreva, ktoré sa v okolí Hnúšte historicky nachádzalo v dostatočnom množstve. Najprv sa drevo v tzv. Lambertovej retorde premenilo na drevené uhlie a toto sa následne po jeho aktivácii pomocou pary impregnovalo s rôznymi chemickými látkami. Pridaná hodnota takéhoto impregnovaného materiálu bola trikrát vyššia, ako je napr. pridaná hodnota v automobilovom priemysle.

Prvú ranu obdržala fabrika od Slovenských lesov, ktoré ako monopolný dodávateľ navýšil cenu suroviny na takú úroveň, že sa vyplatilo dovážať drevo zo zahraničia. Druhou ranou bol fakt, že v čase, keď ministerstvo životného prostredia kontrolovala SNS, sa spoločnosť blízka pánovi Slotovi zmocnila emisných kvót, ktoré pre Lúčobné závody znamenali život alebo smrť. Treťou ranou bol vstup Slovenska do NATO, keď sa vtedajšia vláda ani nepokúsila zabezpečiť predaj slovenských výrobkov v rámci NATO.

Tisíce ľudí prišli o prácu z dôvodu neschopnosti Slovenského štátu konať ako suverén, alebo z dôvodu aktívnej korupcie v štátnej správe.

Príchodom covidu mohla spoločnosť obnoviť svoj výskum a stať sa jednou z priemyselných dominánt v Európe vo výrobe ochranných látok a filtrov schopných filtrovať častice ako baktérie a vírusy.

SLZ spolu so spoločnosťou VUNAR (Výskumný ústav náradia) predložila na Výskumnú agentúru, ako administrátora tzv. covidovej výzvy, projekt na zabezpečenie sériovej výroby filtračných látok na Slovensku. Bezpochyby by realizácia takéhoto projektu znamenala nové pracovné príležitosti v regióne, ale aj revitalizáciu Slovenského priemyslu. Ministerstvo školstva vtedy už kontrolovala strana SAS a po ich rétorických vystúpeniach za boj proti korupcii vo verejnej správe sa dalo očakávať niečo iné, ako od predchádzajúcich ministrov zo SNS.

Región Hnuste bol jedným z regiónov Slovenska s extrémnou nezamestnanosťou a Franti ako predseda predstavenstva spoločnosti a jej väčšinový vlastník mal dnes rozhodnúť o jej budúcnosti. Jarka, ktorá zastávala funkciu výkonnej riaditeľky navrhla stratégiu postupnej demolácie výrobných liniek a ich odpredaj do šrotu. „Je tu ešte aj kopa štátneho majetku, pretože niektoré výrobné zariadenia bojových filtrov im stále patria“, povedala Jarka. „Ministerstvo hospodárstva vedie ešte väčší amatér, ako ministerstvo školstva“, skonštatoval Franti. „Dúfam iba v to, že si títo ľudia narobia toľko nepriateľov, že ich konanie preverí ďalšia vláda, ktorá po nich nastúpi. Nastúpili do vládnej koalície ako svätí z neba a výsledkom je veľké sklamanie všetkých tých, ktorí ich volili. Verím tiež, že ich konania nebudú premlčané, pretože pri covidovej výzve bolo požiadavkou, aby žiadatelia začínali s výskumom na úrovni TRL3-4 (Technology readiness level), čo by ľahko overil aj policajt s pomocnou školou v Sládkovičove. Začnite fabriku rozpaľovať a šrotovať, ale zachovajte staré historické budovy ako spomienku na to, čo vybudovali generácie pred nami.“