Kapitola 51- Galéria

Keď vošli do Hradnej brány tak ich čašnícka viedla rovno do reštaurácie. Vandal s údivom pozoroval zmenu, ktorá tu nastala od jeho poslednej návštevy. Steny boli vyzdobene obrazmi a zo zobrazených výjavov hneď pochopil, že sa práve ocitol na mieste, kde sa prezentuje niečo nové, niečo neobvyklé v krajine so špeciálnou zmluvou s Vatikánom. Obrátil sa na Frantiho s otázkou: „Ako sa ti to podarilo?“

-„To ešte nie je všetko“, odpovedal Franti a viedol ho nazad do kaviarne pri vstupe do Hradnej brány. Na čelnej strane kaviarne, pri vchode do hlavnej sály, viseli dva obrazy s nezmazateľným štýlom francúzskych alebo talianskych maliarov spred sto rokov. Znázorňovali romantickú scénku matky s deťmi.

-„Pravdepodobne tvoja rodina niekde v zahraničí“, podotkol Vandal. „Máš pravdu, ale o tom neskôr. Teraz ti chcem ukázať niečo iné“, odpovedal Franti a otvoril dvere do veľkej sály. V strede sály stál stojan na kolieskach a na ňom boli dva obrovské obrazy prekryté veľkou plachtou. „V staršej histórii Slovenska máme niekoľko zlomových udalostí. Ich význam a naše tlmočenie nie vždy zodpovedajú pravde. Obrazy znázorňujú dve bitky, v ktorých naši predkovia stretli ich vtedajších nepriateľov. Jednu sme vyhrali a druhú sme pravdepodobne na naše veľké šťastie prehrali. Jednou je bitka pri Bratislave v roku 907 a druhou je bitka pri Moháči v roku 1526.V škole nám napríklad zabudli povedať, že Uhorsko sa po bitke pri Moháči rozdelilo na tri časti. Prvá časť zostala u Habsburgov, druhá u Osmanov a tretia, kde žili Sloveni- dnešné Sedmohradsko, sa stala slobodným kniežatstvom. Kto vlastne prehral a kto vyhral v tejto bitke ešte nie je celkom isté..“

-„A čo ten obraz švédskeho kráľa spred dvesto rokov tu za mojim chrbtom?“, opýtal sa Vandal.

-„To je už zase iná história“, odpovedal Franti. „Nedávno som požiadal tureckého veľvyslanca, aby preskúmal možnosť návštevy slovenskej delegácie historikov a archeológov v Turecku na mieste, kde stál kláštor Slovenov, ktorí sa v tom čase volal Polychron. Metod, ktorý na pozvanie Rastislava prišiel s Cyrilom medzi Slovenov, bol podľa oficiálnej histórie opátom v tomto kláštore pred jeho cestou ku Rastislavovi. Na tejto histórii je podivné to, že Metod nemal žiadne cirkevné vzdelanie a byť opátom v kláštore vyžaduje minimálne znalosť znenia Otčenáš. Chceme preskúmať, či písomníctvo Slovenov neexistovalo v tomto kláštore už dávno predtým, ako sa títo dvaja tzv. vierozvestci vydali na oficiálnu cestu k Rastislavovi. V Sixtínskej kaplnke je vyobrazený Cyril s nápisom: Autor druhej Ilýrskej abecedy. Keď bola druhá, tak musela byt aj prvá a stopy po nej môžu byt práve v kláštore Polychron v Turecku.“

-„A čo s tým má spoločné obraz švédskeho kráľa?“, spýtal sa znovu Vandal.

-„Turci vedia kto som a ich vzťahy ku Švédsku nie sú práve najlepšie. Obraz švédskeho kráľa dostali od švédskeho veľvyslanca v Osmanskej ríši v časoch, keď sa Švédsko a Osmani spoločne cítili ohrození Ruskou expanziou. Teraz, keď už nemajú spoločné záujmy a majú aj rôzne predstavy o tom čo je demokracia a kto sú teroristi, tak mi ako Švédovi obraz neoficiálne vrátili. Nepasuje tu do galérie a tak ho dám do daru niektorej z mojich vnučiek.“

-„Mám pre Teba jeden návrh“, povedal Vandal. „Povedz Turkom, že spolupracujete aj s mojou univerzitou a že my ako moslimovia tiež máme záujem na odkrytí pravdy o histórii písomníctva Slovenov. Budete potrebovať trochu viac podpory, pretože to, čo pravdepodobne zostalo z Polychronu sú dnes iba ruiny. Písomné dokumenty sú dnes buď v kláštoroch v Grécku, alebo v Tureckých archívoch, na ktorých otvorení dnes nikto v Turecku nemá záujem. A ešte niečo“, pokračoval. „Viem, že brat manželky tvojho syna Johana je profesorom histórie na univerzite v Kazani. Nedávno u nás prednášal o Volzských Tatároch a rád by som sa s ním stretol, ak to dokážeš zariadiť.“

-„Volá sa Marat a nedávno bol so svojim synom u mňa na Christofferovej svadbe, odpovedal Franti. Jeho matka pomáha manželke môjho syna s výchovou jeho detí vo Švédsku a tak sa stretávame ako rodina. Ja ho vláčim po historických miestach vo Švédsku a on mňa pozdĺž Volgy v Rusku. Oni sú potomkami Tatárov, ktorí ovládali dolný Dunaj, dnešné Maďarsko a Poľsko, po tom ako sa jeden z ich vládcov oženil s kresťanskou dcérou byzantského cisára- tiež kresťana. Neviem ako vyzerá vyučovanie histórie u vás moslimov v Afrike, ale my tu na Slovensku sme v predmete história veľkými klamármi. Bude nás to určite mrzieť, keď nám to naše deti niekedy vytknú.“