Kapitola 49- Geofyzika

„Som hladný a moje lietadlo odlieta až o pol deviatej večer“, povedal nečakane Vandal. „Už som si myslel, že vy tam v Afrike žijete z nádeje, že vám EÚ bude posielať aj balíčky s obedom“, povedal s úškrnkom Franti a dodal: „Pozývam ťa no obed do Hradnej brány. Pôjdeme peši.“ Vyšli cez dvere a Vandal po svojej ľavej strane videl symbol Frantiho impéria. Okrídlený býk nad sútokom riek Dunaj a Morava. Keď zišli dole schodmi, Franti zabočil doľava. „Kam to ideme?“, opýtal sa Vandal a dodal, že keď tu bol pred dvadsiatimi rokmi, išlo sa doprava, proti prúdu. „Chcem ti ukázať dom, kde bývala Eva Braunová a jej ochranka počas vojny. Sú tam zaujímavé architektonické prvky, ktoré ťa presvedčia, že jej dom a amfiteáter kreslil ten istý architekt.“ Keď prešli asi 50 metrov, otočil sa Franti doľava a odstúpil 10 metrov smerom k Dunaju. Pred sebou mali kamenný múr a za ním stála obnovená stavba v rakúsko-nemeckom štýle z 30-40 rokov pred vojnou. „Odfoť si tú fasádu a porovnáme ju s fasádou amfiteátra.“ -„Mám jednu otázku“, povedal Vandal, keď si odfotil fasádu. „Čo si zbúral, keď si staval maják a čo tam bolo počas vojny?“

-„Počas vojny tu bolo veliteľstvo Nemcov, ktorí si nemohli dovoliť byt ďaleko od Evy Braunovej. Po vojne sa tu nasťahovali colníci a neskôr pohraničiami. Bol to dvojdom a ja som kúpil jednu polku od privátneho majiteľa a druhú od obce. V dome Evy Braunovej vtedy býval jeden Nemec a tak som zariadil, aby dom prešiel do majetku môjho synovca.“

Kráčali smerom k amfiteátru a po ich ľavej strane bola malá búdka, ktorej úlohou bolo merať výšku hladiny vody Dunaja. „Kedy sa tu naposledy reguloval tok?“, spýtal sa Vandal. -„Niekedy po vojne na oboch brehoch Dunaja vytvorili násypy, čím došlo k zvýšeniu hladiny a zároveň k zrýchleniu toku na Devínskom úseku Dunaja“, odpovedal Franti, „prečo sa pýtaš?“

-„Keď som tu pred viac ako 20 rokmi skúmal amfiteáter, tak som zistil, že podlaha dutiny za amfiteátrom je okolo dva a pol metra vyššie než asfaltová plocha pred ním. Ten, čo to projektoval, vedel, že výška hladiny vody akejkoľvek povodne, čo v budúcnosti môže postihnúť Devín, prestane stúpať, keď sa voda voľne rozleje na polia, ktoré sa dnes nachádzajú na Rakúskej strane“, povedal Franti a zastavil sa presne v strede pred budovou amfiteátra. „Urob si ešte jednu fotku fasády a pri obede ti vysvetlím, čo je zaujímavé na tých fotkách.“

Pokračovali ďalej proti prúdu a za pár minút už videli rieku Morava, ktorej voda bola podstatne kalnejšia, než voda Dunaja. Betónový pomník na sútoku riek pripomínal návštevníkom hrôzu spôsobenú komunistami vo forme vrážd nevinných ľudí, ktorí sa pokúsili opustiť rajskú záhradu komunistického systému. „Čo sa stalo s týmito vrahmi po páde komunizmu?“, spýtal sa Vandal. „Nič“, odpovedal Franti a ešte dodal: „Niektorí ešte žijú tu medzi nami a zaplatíme za to všetci.“ Zahli doprava a po ich ľavej strane sa objavila hladina smradľavej stojacej vody. „Musíš mi vysvetliť, prečo vy, čo tu bývate, ste túto bažinu nesprietočnili napriek tomu, že máte rieku Moravu rovno pri nej a potrebujete na to iba dva otvory. Jeden hore a druhý dole.“

-„To je na dlhšie rozprávanie“, odpovedal Franti. „Lokálna demokracia na Slovensku funguje tak, že my Slováci na rozdiel od vyspelého sveta nemáme obecné dane a naši obecní politici čakajú, že im štát poskytne prostriedky na všetko. Táto centralizácia je pozostatok komunizmu a jej účelom bolo posilnenie centrálneho riadenia komunistického štátu a odstránenie prirodzenej prvej úrovne lokálnej demokracie a finančnej nezávislosti obcí od štátu. Systém vyhovuje slabochom a takéto vedenia mestskej časti Devín tu mame od pádu komunizmu. Teraz tu máme starostku, ktorej manažérske schopnosti a intelektuálna kapacita určite neprevyšujú úroveň upratovačky mestských záchodov. Fakticky sa jej dodnes nepodarilo sfunkčniť ani verejne toalety tu na Devine.“

Prešli cez kamennú bránu a ocitli sa na parkovisku pred hotelom Hradná brána. „Máš to tu pekné“, povedal Vandal. -„Nehovor hop kým nepreskočíš, ešte sme nejedli a ja mám jeden návrh. Čo vieš o Geofyzike?“

-„Okrem toho, čo som sa naučil pred 20 rokmi s tvojim prístrojom zo Švédska, tak nič moc.“

-„Odvtedy sa veľa zmenilo a dnes môžeme preskúmať Devínske bralo bez toho, aby sme do niečoho vŕtali“, odpovedal Franti. „V pivnici hotela ti niečo ukážem. Mám tam zariadenie umožňujúce prieskum Devínskeho brala pomocou viacerých metód, hlavne magnetoterulických, gravimetrických, magnetických a iných, o ktorých sa ľudom pred 20 rokmi ešte ani nesnívalo. Môžeme vykonať spojené modelovanie všetkých geoelektrických, gravimetrických, magnetických, seizmických, geometrických a iných dát a budeš múdrejší, ako ten, kto tuto Devínsku skalu vytvoril. Ak sa tam nachádza niečo, čo je výtvorom prírody, alebo ľudskej ruky, tak to uvidíme.“

Vyšli hore schodiskom a Vandal si pred vchodom na pravej strane všimol takú istú bronzovú tabuľu, akú videl pri vchode do Frantiho majáku. Prvý raz tento symbol videl pred viac ako 40 rokmi v provincii Katanga v bývalej Konžskej republike v bani na ťažbu medi, ktorú Franti zrejme už v tom čase vlastnil.

Vo dverách ich privítala usmiata čašnícka. „Obed pre dvoch a ideme si sadnúť do galérie“, povedal Franti.