Kapitola 43- Maják

Sedel s pánom Kertim v kancelárii, ktorá sa nachádzala v areáli spoločnosti Hydronika. Budova kancelárie bola postavená zo starej žltej tehly, Franti ju nechal opraviť na pamiatku starej hranice medzi Rakúskom a Uhorskom, ako spomienku expanzie Rakúska na východ. Od čias Matúša Čáka, keď hranica išla pri Hainburgu, až do druhej svetovej vojny, keď hranica už bola až v Petržalke, sa hranica neustále posúvala na východ, čo jednoznačne potvrdzovalo slabosť Uhorska v partnerstve s Rakúskom.

Pán Kerti bol slovenský architekt, ktorý mu pomohol s papierovaním pri výstavbe jeho domu na Devíne, a teraz doniesol správu o tom, že majú stavebné povolenie aj na výstavbu eventového zariadenia, ktoré dostalo pracovný názov Hradná Braná. Dva roky predtým sa stretol s pánom Kertim a vysvetlil mu, že bol vlastníkom starého domu na Devíne a že potreboval postaviť niečo, kde by mohol bývať, keď bude na Slovensku. Dom rozdelili na dve časti, ktoré architektonicky rozdeľoval maják. Zo začiatku pán Kerti nechápal, prečo práve maják, a tak mu Franti vysvetlil dôvod takéhoto prvku v telese domu. „Pár rokov života som strávil ako utečenec z bývalého Československa. Strieľali po nás, keď sme odchádzali a nikto nás nevítal, keď sme sa vrátili. Devín si pamätám ešte z čias keď som študoval na Žižkovej skole. Každé ráno o šiestej sme mali rozcvičku, a my, ktorí sme boli športovci, sme mali beh na Devín. Pred nami bicykloval vždy nejaký dôstojník a práve pred domom, ktorý som kúpil sme sa otočili a bežali nazad na Lafranconi. Ešte aj pohraničiami sa na nás podozrivo pozerali, akoby čakali, že niekto z nás dobrovoľne preskočí ostnatý plot a skočí do Dunaja. Túto dusnú a nevraživú atmosféru si dodnes pamätám. Dnes bývam na ostrove v Baltickom mori a môj ostrov má aj maják. Tiež som lodným kapitánom a základnou myšlienkou majákov je ukázať všetkým, ktorí to potrebujú, bezpečnú cestu. Svetlo majáku reprezentuje tiež fundamentálnu myšlienku nádeje pre každého, kto ho uvidí. Preto vlastne svietime v kostoloch, aj keď mnohí farári a návštevníci kostolov už ani nevedia, že táto symbolika znamená nadej.

Chcem, aby tam, kde panovala nenávisť voči ľudom, ktorí tam prichádzali, stál maják, ktorý bude svietiť na bezpečnú cestu tým, ktorí sa rozhodnú odísť a zároveň tým, ktorí sa rozhodnú vrátiť. Sledujem debatu slovenských politikov, ktorí sa sťažujú na to, že stále viac a viac ľudí zo Slovenska odchádza. Je to prirodzený proces a politici by mali robiť všetko preto, aby sa sem títo ľudia s radosťou aj mohli vrátiť.“

Pán Kerti pochopil Frantiho argument a v telese stavby zakomponoval aj tento symbolický maják.

„Ešte potrebujem vedieť, koho si zvolíte za stavbyvedúceho?“ -opýtal sa pán Kerti. „Vezmem znovu Janka Hrehu. Vieme, že trochu veľa pije a pracuje s Ukrajincami, ale ako stavbyvedúci a odborník je chlapom na správnom mieste. Trochu mi tiež vadí, že chodí stále ozbrojený, ale poznám dôvod prečo. Pracoval ako priemyselný špión v Nemecku a rodina, ktorá ho zamestnala, ho považovala za špičkového stavebného odborníka. Žiaľbohu ich podvádzal a kopíroval výkresovú dokumentáciu nimi patentovaného systému rýchleho debnenia a zakladania stavieb. Nakoniec ho nemecká polícia chytila a bol odsúdený za špionáž. Nejakým spôsobom som mu ako mladému a hlúpemu Slovákovi pomohol vrátiť sa domov a on cíti, že mi je trochu zaviazaný. Špirály dodá moja firma Prefa Sučany a odborné remeslá zastreší zase moja firma Pienstav“, povedal Franti.

„Rád by som si niekedy zahral squash hore na ihrisku pod strechou, alebo niekedy vyskúšal zariadenie v zasadačke“, povedal s úsmevom pán Kerti. Franti vtedy vlastnil firmu, ktorá bola jedným z najväčších výrobcov hydrauliky v Európe, a tak spolu s vlastnými technikmi v majáku nainštaloval aj zariadenie, ktoré prenášalo sediacich za stolom v zasadačke do podzemia, kde bola bezpečná miestnosť. Táto miestnosť sa nedala odpočúvať, a bol tam aj príjemný chládok počas celého leta. Toto konštrukčné riešenie, pravdepodobne jediné na svete, zabezpečovalo, že dve nezávisle podlahy si mohli vymeniť miesto a ľudia sediaci v jednej miestnosti sa zrazu ocitli v inej a na inom poschodí.

„Pozývam vás na obed“, povedal Franti „a po obede to vyskúšame“…