Kapitola 39- Vesmír a národ

Auto s nálepkou DIVIDEND INDUSTRIES zabočilo doľava a ocitli sa pred nenápadnou rampou. Christoffer, ktorý sedel za volantom sa pozrel na Frantiho a pochopil, že to bude on, kto musí vystúpiť z auta a odomknúť rampu. Keď znovu nastúpil, počul ako Franti povedal: „Si jednoducho mladší a som aj tvoj otec.“ Dnes cestovali do Uppsaly s cieľom previesť jeden z plánovaných experimentov, ktorý im mal objasniť vplyv gravitačných síl iných planetárnych sústav na geometriu obežných dráh planét v slnečnej sústave, ku ktorej patrila aj Zem- Midgard. Experiment pripravovali už viac ako rok a jeho cieľom bolo aspoň trochu objasniť záhadu opakujúcich sa prírodných katastrof na zemi.

Po viac ako ročnom štúdiu možných aj nemožných teórii sa zhodli s teóriami niektorých matematikov, ktorí prišli k záveru, že obežná dráha nasej planéty okolo slnka sa pod vplyvom kozmických síl pravidelne naťahuje, alebo skracuje z eliptického tvaru do kružnice. Bolo tiež vysoko pravdepodobné, že ak sa zem pod vplyvom týchto síl v natiahnutej eliptickej dráhe dostane ďaleko od slnka, dôjde k jej postupnému ochladeniu. Najdôveryhodnejším matematikom sa zdal ruský vedec Kolesnikov, ktorý odhadol, že toto cyklické vzdialenie sa zeme od slnka sa opakuje každých 100-120 tisíc rokov.

Okrem tejto skutočnosti študovali aj vplyv výkyvu zemskej osi, ktorý sa v čase mení medzi 21,4 stupňa do 24,4 stupňa, čo samo o sebe môže prinášať menšie prírodne katastrofy v horizonte 10-12 tisíc rokov.

Ani na chvíľku nepochybovali o tom, že história osídlenia nasej planéty ľuďmi tak, ako ju dnes poznáme, nemôže pravdivo odzrkadľovať túto vesmírnu realitu. Žiadne známe náboženstvá alebo evolučné teórie nedokážu dnes vysvetliť, čo sa stalo a pravdepodobne v budúcnosti stane, keď nastane ďalšia veľká katastrofa, alebo čo sa stane, keď ľudstvo postihne aj tá, ktorú vo vesmírnom ponímaní nazývame malou katastrofou.

Teórie o tom, že našu planétu z času na čas navštívia iné inteligentne bytosti z vesmíru sú stále menej a menej iba teóriami. Vedci, ktorí dnes študujú staré náboženské texty jednoznačne potvrdzujú, že v nasej minulosti sa ľudia museli vysporiadať s následkami prírodných katastrof menšieho rozsahu. Zarážajúce je však aj to, že pri tomto vysporiadaní im pomáhali bytosti, ktoré zjavne nemali pôvod na nasej planéte, a ktoré oni v tom čase vo všeobecnosti nazývali Bohmi. Stretnutia našich predkov s týmito bytosťami zanechali nespočetné množstvo dôkazov v podobe megalitických stavieb po celom svete, ktorých účel ľudstvo ešte stále celkom nepochopilo.

Ešte zaujímavejšie je to, že tieto inteligentné bytosti sú zobrazované v rôznych podobách a archeologické nálezy ukazujú veľkú a nevysvetliteľnú variáciu kostier, ktorých pôvod je tiež záhadou.

Jednou z teórii, ktorú študovali bolo to, či naša planéta a jej obyvatelia nie sú experimentálnym priestorom pre iné inteligentne bytosti, ktoré vedia, že život na zemi treba z času na čas znovu podporiť, alebo aj celkom obnoviť.

Cieľom dnešného experimentu bolo pochopiť, akým spôsobom dokáže vstup veľkého vesmírneho telesa do našej slnečnej sústavy ovplyvniť trajektórie planét, ktoré sa v nej nachádzajú. Tiež chceli experimentovať s problémom zvýšenia alebo zníženia rýchlosti pohybu slnečnej sústavy v porovnaní s rýchlosťou pohybu mliečnej dráhy.

Auto zastalo pri nenápadnom, zeleno namaľovanom vchode pod cestu, ktorou práve prišli a jediné, čo naznačovalo, že je tu niečo zvláštne, bola maskovacia sieť nad vchodom. Po ich ľavej strane tiekol potok, ktorý par kilometrov od nich ústil do sladkovodného jazera Mälaren.

Keď vystúpili z auta, Christoffer otvoril jeho kufor, a každý si z neho zobral malú kovovú skrinku. „Ideme na to“, povedal Christoffer a vytiahol zo svojej skrinky zvláštnu tyč. Keď ju zasunul do nenápadného otvoru v stene, začala skrinka, ktorú niesol Franti, vibrovať. Franti otvoril skrinku a na číselníku zadal požadovaný kód. Na zelenom portáli pred nimi sa zrazu otvorili dvere a následne vstúpili do osvetleného podzemia. „Ešte optika“, povedal Christoffer a vydal sa ku skrini na pravej strane tunelu. V skrini bolo vidieť pripojenie optického káblu na rozvody do podzemia, hrubého ako ľudské stehno. Christoffer zadal ďalší kód a povedal: „Sme spojení s počítacom v Linköpingu a tvoji kamaráti zo školy vedia, že za hodinu to začína...“