Kapitola 36- Rodopy

Rolandova kolóna dorazila k Dunaju. Zhromaždil svojich veliteľov okolo mapy územia, ktorým prechádzali, a navrhol niekoľko alternatív ďalšieho postupu. Zistili, že cesta trvala dlhšie ako plánovali a teraz vyjednávali s prievozníkmi cez Dunaj. Bude to trvať minimálne 14 dní, kým sa všetci dostanú na druhú stranu. Jednou z príčin zdržania bol náhly nápad Eldy navštíviť ľudí žijúcich v Rodopách. Odovzdal velenie kolóny druhému dôstojníkovi a spolu s desiatimi vojakmi ju sprevádzal do pre neho neznámeho pohoria.

Uniformy rímskeho vojska im zabezpečovali bezproblémový prechod strážnych hradísk a veží a keď ich už nezdržiavali sprievodné, vozy tak im cesta do hor netrvala tak dlho. Elda mu vysvetlila, že chce navštíviť jeden starý kláštor, kde Sloveni už roky študujú hudbu a jej vplyv na vieru v Boha. Celkom tomu nerozumel, ale chcel byt v jej blízkosti a tak sa ponúkol, že ju bude sprevádzať.

Elda viedla kolónu úzkym horským chodníkom a keď pred vstupom do úzkej rokliny zosadla z koňa pochopil, že tu určite nie je prvý raz. „Odtiaľto budeme viest kone na opratách“, povedala a všetci akceptovali jej povel, pretože počas cesty cítili, že jej môžu dôverovať. Celý deň sa predierali vyššie a vyššie, až sa nakoniec ocitli pred vchodom do jaskyne. „Ja som si myslel, že hľadáme nejaký kláštor“, povedal Roland. „Len vydrž“, odpovedala Elda. Keď zosadli a odsedlali kone, Elda všetkým oznámila, že ďalej do jaskyne idú peši a kone nechávajú vonku. Nikto nenamietal a Roland rozmýšľal, ako pôjdu ďalej, keď so sebou nemajú žiadne fakle.

Keď vstúpili dnu pochopil, že žiadne fakle nebudú potrebovať. Vchod do jaskyne bol zároveň aj vchodom do starého kláštora a v diaľke videl, že jaskyňa sa otvára akoby bola balkónom s výhľadom na údolie pod ňou.

„Vojaci zostanú tu pri vchode a ďalej ideš iba Ty a ja“, povedala Elda. Nepusťte nikoho ďalej, kým sa my dvaja nevrátime. „Nechaj tu aj tvoje zbrane“, dodala a pozrela na Rolanda.

Príjemný chlad jaskyne ostro kontrastoval s podnebím a počasím, v ktorom cestovali. Rýchlo pochopil, že tí, ktorí tu vybudovali kláštor, prírode dobre rozumeli. Elda ho viedla priamo ku vchodu do kláštora, ktorého vstupná brána bola zatvorená. V bráne bolo vidieť dvere s malým okienkom, pod ktorým sa nachádzal kovový buchár, pomocou ktorého sa dalo buchnúť na dvere a oznámiť ľudom v kláštore, že niekto stoji pri dverách. Elda pristúpila ku dverám a tri krát klopla bucharom o dvere. Za malú chvíľku sa okienko v dverách otvorilo a Roland v ňom uvidel hlavu zarasteného mnícha, ktorý si ich nedôverčivo obzeral. Zrazu sa jeho tvar rozžiarila a v jazyku Slovenov prehovoril: „Vitaj Elda, už dávno som ťa nevidel.“ Počuli štrkot otvárajúceho sa zámku a dvere sa otvorili. Elda objala zarasteného muža a obrátila sa k Rolandovi: „Dovoľ, aby som ti predstavila môjho brata Marka.“ Roland vystrel ruku a potriasol Markovi rukou. „Ja som Roland a sprevádzam tvoju sestru Eldu na tejto výprave. Tvrdí, že vy tu v kláštore pracujete s hudbou, ktorá dokáže pohladiť ľudskú dušu.“ -„To nechajme na neskôr“, odpovedal Mark. „Teraz poďte so mnou dnu a počas jedla vám porozprávam o tom, čo tu robíme.“

Mark požiadal niekoľko mníchov o pomoc a za krátko už mali prestretý stôl s chlebom, syrom a údeným mäsom. Na pitie mnísi doniesli vodu a víno. Sedeli v miestnosti s otvoreným ohňom a na stene visel podivný hudobný nastroj.

Mark začal rozprávať o histórii kláštora a Roland rýchlo pochopil, že táto história je podstatne staršia ako história ich ariánskeho kresťanstva. Predkovia Slovenov, ale aj Gréci a Macedónci, medzi ktorými dnes žijeme, mali iné predstavy o stvorení a stave sveta ako židia, ktorých náboženstvo sme reformovali a v princípe kopírujeme. Staroverci medzi Slovenmi žijú stále v týchto predstavách a uctievajú rôzne podoby jedného alebo viacerých bohov, z ktorých každý ma iné vlastnosti a schopnosti. Aby si bohov naklonili, obetujú im všetko možné, a najhroznejšie sú ľudské obete, ktoré vraj bohovia vyžadujú, ak si ľudia želajú, aby im splnili niečo dôležité.

My kresťania sme si osvojili židovsky výklad histórie v podobe Starého zákona, a Sloven Hieronymus na objednávku cisára Ríma vymyslel, že ukrižovaním Krista môžeme tvrdiť, že sa touto univerzálnou obetou vykúpili z hriechov všetci tí, ktorí budú veriť vo večný život v podaní kresťanskej náuky.

„Rozprávaš o tom, ako keby si tejto teórii sám neveril“, podotkol Roland. „Možno mi moja sestra Elda papáči, keď poviem, že kresťanstvo je filozofický paškvil, ale je to zatiaľ to najlepšie, pomocou čoho ľudom môžeme uľahčiť ich život tu na zemi. Najviac mi vadí, že sme kresťanom zakázali rozmýšľať a nariaďujeme im slepo veriť. My tu v kláštore študujeme to, čo bolo ešte pred potopou, alebo ten čas, kedy bohovia a ľudia žili v iných podmienkach, ako dnes. Túto bránu do nasej minulosti starý zákon efektívne uzavrel.“

„Vidím, že na stenách máte maľby okrídlených bytostí, ktoré my kresťania považujeme za anjelov, ale aj maľby ľudí lietajúcich na neznámych zariadeniach medzi anjelmi“, povedal Roland. A vidím tam aj okrídlenú Alitu, bohyňu z dávnej minulosti, o ktorej ani Starý zákon nechce hovoriť.“ -„Vieš“, povedal Mark. Hieronymus dostal objednávku na náboženskú doktrínu, ktorá bude slúžiť cisárovi a ženy v Rímskej ríši nemajú žiadne občianske práva. Nemôžu voliť a nemôžu byt zvolené do verejných funkcií. Keby ľudia zistili, že medzi bohmi existovali aj bohyne, začali by ženy protestovať voči svojmu postaveniu v spoločnosti a ríša by bola ohrozená zvnútra. Kresťanské ariánstvo zrovnoprávnilo postavenie muža a ženy pred bohom a automaticky sú ariánky partnermi mužov aj na tomto svete.“

Do rozhovoru vstúpila Elda s pripomienkou o tom, že treba skontaktovať ich sprievodcov, ktorí čakajú pred jaskyňou a patrične ich pohostiť. „Mám tu aj dar od Gelamíra“, povedala a vytiahla dva mešce, ktoré otvorila a vysypala na stôl, pri ktorom sedeli. Dve kôpky vandalských zlatých mincí boli darom, ktorý určite zabezpečí chod kláštora najbližšie desiatky rokov. „Ďakujem za nás všetkých“, povedal Mark. „Poďte so mnou a na chvíľku zabudnite na to, odkiaľ a kam idete. Stačí iba počúvať... “