Kapitola 34- Roland

Kolóna rímskych vojakov sa formovala v Tráckom prístave. Vylodili sa z lodí, ktoré plávali pod vlajkou Vandalov. Okrem vojakov tu bola minimálne stovka vozov, na ktorých sedeli ženy a deti. Roland, ktorý kolóne velil, zdvihol ruku na znak pozornosti a potom zavelil: „Ideme.“ Prístavné stráže zložené hlavne z tráckych vojakov v službách cisára Justiniána nerozumeli tomu, čo sa deje. Dôstojník z vojska Belisara im však vysvetlil, že majú rýchlo zabudnúť na to, čo tu videli. Roland plánoval, že sa mu do tridsať dní podarí dosiahnuť hranice Dácie, a potom sa musí zvoliť, či jeho kolóna bude postupovať pozdĺž Dunaja, alebo či sa rozhodnú prekročiť Suevské hory a pokračovať na sever cez Panóniu. V Kartágu stretol árijskú kazateľku Eldu a tá sa rozhodla, že ho bude sprevádzať na jeho ceste. Obľúbil si jej výklad náboženských záhad a jej rešpekt k náboženstvám starých Slovenov. Napriek skutočnosti, že sa nachádzali na území Vychodorímskej ríše, vyslal jeden oddiel jazdcov, aby skúmali cestu pred kolónou a ďalší aby zabezpečovali terén zozadu.

Keď sa začalo zmrákať, dal povel na zastavenie a vozy vytvorili kruh pre tých, ktorí mali späť vo vnútri vozovej ochrany. Po krátkej diskusii s veliteľom svojich vojakov sa vydal cestou k vozu Eldy. „Dobrý večer Roland“, povedala, keď ho zbadala. „Čo ťa ku mne privádza?“ -„Chcem vedieť, či nás po ceste čaká nejaké nebezpečenstvo od starovercov“, povedal a pozrel sa jej do očí. Opätovala mu pohľad a ponúkla mu posadiť sa. „Na východ od nás sú kmene Rusov, ktorých náboženské predstavy sú spojené s hviezdami a planétami, ktoré svietia v noci. Niekedy mám dojem, že nám chcú povedať, že ich bohovia sa pohybujú medzi rôznymi svetmi a nie tak ako náš Boh, ktorý sa stará o svet v ktorom žijeme. Keď preplávame Suevské more a prídeme k Rusom, ktorí tam žijú, tak uvidíš, že celý náš svet pod slnkom volajú Midgard.“

„A čo tí, ktorí žijú na sever a západ od Suevských hôr?“ -vyzvedal Roland. „Títo staroverci majú viac bohov a niektorí z nich sú tiež prepojení s hviezdami. Napríklad bohovia Perún a Prove. Vyznávajú tiež Radegasta, Svantovita a iných. My Ariáni sa môžeme voľne pohybovať na ich územiach, ale zabijú každého katolíka, ktorý tam príde.“ -„A čo naše rímske uniformy?“, vyzvedal ďalej Roland. „Budú musieť ísť dole a našu návštevu musíme dopredu patrične oznámiť. Nikto z nich náš nepozval, a určite nám nebudú dôverovať. Navrhujem, aby sme sa zastavili u Zilingov pod Suevskými horami a požiadali ich o pár sprievodcov povedala Elda.“ -„Čítaš mi myšlienky a mam tiež osobný záujem ich navštíviť“, povedal Roland. „Rád by som nadviazal na náš rozhovor z Carihradu o stvorení sveta v ktorom žijeme.“ -„Ťažká téma“, povedala a vyskočila na nohy. „Idem uvariť čaj a donesiem aj niečo pod zub.

Keď dojedli, tak si obidvaja ľahli do trávy a Elda začala rozprávať. „My ariáni sme prevzali mýtus stvorenia sveta spolu s katolíkmi od židov. Boh tu už bol a nikomu zatiaľ nevieme vysvetliť, odkiaľ prišiel. Potom nás stvoril a prikázal nám ako žiť tu na zemi a sľúbil nám večný život, ak budeme počúvať jeho rady. Ak nie, tak sa nám vyhráža, že pôjdeme do pekla. Katolíci tento mýtus vylepšili tým, že vytvorili jeho syna a tvrdia, že tento je tiež totožný s Bohom. My sme presvedčení o tom, že ak Kristus dostal poverenie od Boha nám niečo pripomenúť, tak je jeho prorokom, a tak, ako mnohí iní ktorí zomreli za túto vieru, je martýrom. Koncept ariánov je jednoduchý a viera je niečo medzi Bohom a človekom. Prikázania sú jednoduché a zrozumiteľné a posolstvo je hlavne o láske ku svojim blížnym. Mne sa to páči a tak tuto vieru hlásam“, povedala Elda. „Nepáči sa nám tiež, že pápež tvrdí, že on a jeho cirkev sú jediným zástupcom Boha tu na zemi.“

„A čo na to naši staroverci?“ -„Katolíkom neveria vôbec a mňa presviedčajú, že ich mýtus o stvorení sveta je ďaleko lepší, ako ten náš. Rešpektujeme sa navzájom.“ -„Som síce arián, ale som zvedavý na to, ktorý mýtus Slovenov o stvorení sveta sa ti páči najviac?“ spýtal sa Roland. Chvíľku bolo ticho a potom Elda povedala: „Zavri oči a počúvaj: Na začiatku nebolo nič. Ani hore a ani dole, ani teplo a ani zima, ani svetlo a ani tma. Bol iba mok a v ňom sa vinul čas. Keď sa čas naplnil, mok sa zrazil a vzniklo more a obloha. V mori plával drak, ktorý sa volal Zmok a na oblohe lietal okrídlený drak, ktorý sa volal Krak. Krak závidel Zmokovi jeho pohodu v mori a bol nespokojný so svojim osudom okrídleného draka, ktorý musí stále kývať so svojimi krídlami. Táto nespokojnosť ho doviedla k tomu, že raz keď Zmok pohodlne plával v mori, ho nečakane napadol. Boj skončil smrťou obidvoch drakov a ich duše sa premenili na Bohov, Démonov a ľudí. Z ich tiel vznikli hviezdy, hory, rieky a zvieratá…“

-„Mne sa to celkom páči“, povedal Roland. „Nikto sa ľudom nevyhráža večným zatratením a je na nás, akú cestu životom si vyberieme.“

-„Nezabudni, že si arián a ak sa budeš riadiť prikázaniami Boha tak budeš žiť večne“, pošepla mu Elda. Cítil, ako sa jej ruka dotkla jeho pleca a v tom okamihu už stvorenie sveta a večný život prestali trápiť jeho myseľ.