Kapitola 31- Kontrolný deň

Už štvrtý trajekt s domiešavačmi betónu dnes pristál na dočasnom móle ostrova Höggarn a Franti začal riadiť šoféra prvého vylodeného domiešavača k čerpadlu betónu. Čerpadlo bolo umiestnené pred vchodom do podzemia v žulovom masíve nie viac ako 30 metrov od Baltického mora. Operátor čerpadla na betónovú zmes mal pripravené vedro s vodou, v ktorej rozriedil cementový prášok a túto zmes vylial do čerpadla. Keď Franti videl, že to urobil zdvihol ruku a naznačil šoférovi, že môže začať sypať betónovú zmes do násypky čerpadla. Od čerpadla viedlo potrubie do tunelu, ktorý ústil v podzemnom námestí. Potrubie bolo položené na armovacích košoch v hrúbke okolo 40 cm a pod nimi sa nachádzalo lôžko z makadamu. Cítil, ako ho objal chlad podzemia a jeho oči si začali zvykať na umelé osvetlenie tunelu. Prvých desať metrov od vchodu bol tunel rovný a po jeho ľavej strane videl staré čerpadlo palív, ktoré napriek jeho snahe ho nepoškodiť dostalo ranu pri rozširovaní dopravnej kapacity tunelu. Rozšírenie tunelu malo za cieľ zabezpečiť možnosť expedície kamenných blokov vážiacich 32 ton na špeciálnych vozíkoch vyrobených spoločnosťou VUNAR na Slovensku. Na pravej strane sa nachádzala miestnosť, kde bolo nainštalované zariadenie na nútenú ventiláciu celého podzemia, do ktorého vstupoval.

S obdivom sledoval geometriu tunelu, ktorého výstavba začala už počas druhej svetovej vojny, a ktorého posledná úprava do formy písmena S mala zabezpečiť bezpečnosť tých, ktorí boli v podzemí, aj pred výbuchom atómovej bomby .

Na námestí stretol ďalšieho pracovníka spoločnosti, ktorá sa špecializovala na výstavbu betónových podláh, ktorý vztýčeným palcom naznačoval, že betón v potrubí prúdi tam, kam má. Z námestia pokračoval Franti tak, že sledoval potrubie až kým nevidel osvetlenú sálu pred ním. Po pravej a ľavej strane prechádzal cez otvor v železobetónovej stene, ktorý museli vyvŕtať a vystreliť, ak sa chceli dostať do komory v ktorej práve pracovali. Nikdy v živote nevidel armovanie v hrúbke viac ako 70mm a viazanie armovania kovanými svorkami tak, ako to bolo tu. Za dvere do komory, ktorú otvorili by sa nemusela hanbiť žiadna banka na svete. Teraz ležali vonku na slnku a čakali na svoj ďalší osud. Ďalších 15 metrov sa musel predierať dreveným debnením, ktoré formovalo budúcu nakladaciu rampu pre zariadenia, ktoré plánovali inštalovať tu v podzemí.

Zrazu sa nachádzal v komore a videl svetlá 13 metrov nad svojou hlavou. Okolo tridsať metrov pred ním videl skupinu robotníkov, ktorí betónovali podlahu v komore. Poznal z nich skoro každého a vedel, že ich prácu nemusí kontrolovať. Iba v Bratislavskej Hydronike mu táto firma dodala viac ako 25 tisíc metrov štvorcových priemyselných podláh a teraz mali pred sebou ďalšiu krkolomnú úlohu.

Vystúpil na vyhliadkovú plošinu a rozhliadol sa po celej komore. V jej zadnej časti už videl hotovú podlahu a videl tiež koľajovú dráhu pre 80 tonový žeriav, ktorý sa má montovať hneď po tom, ako betón zatvrdne a nadobudne dostatočnú nosnosť. Počúval prúdenie betónu v potrubí a cítil hrdosť nad tým, že práca ide podľa plánu. Už dávno prekonal pocit trpkosti z toho, že takéto výskumné centrum buduje so Slovákmi vo Švédsku a nie na Slovensku.

V strede komory bolo vidieť čierny otvor, ktorý nebol zaarmovaný a mal rozmer cca 8 krát 8 metrov. Na dne otvoru bola čistá skala a do otvoru bude naliatych presne 41 metrov kubických drahého betónu. Potom to robotnici zarovnajú s podlahou a budú pokračovať smerom von z podzemia. Usmieval sa, keď počúval robotníkov, ktorí sa pretekali v hádaní, na čo ten otvor v podlahe bude.

Pred mesiacom dokončili zástupcovia troch slovenských spoločností, ktoré mali spoločne s STU v Bratislave zriadené výskumné pracoviská na Slovensku, prieskum žulového masívu v komore a skonštatovali, že miesto vyhovuje ich zámeru spoločne vybudovať podzemné výskumné pracovisko.

Zástupcovia Stavebnej fakulty STU už dávno zdokumentovali každú štrbinku v masíve a vypracovali mapu geologického prostredia, v ktorom bude ich výskum pokračovať. V komore, kde sa nachádzal, plánovali zriadiť kalibračné pracovisko pre raziace zariadenia, ktoré vyvíjali na Slovensku. V najbližších rokoch musia tiež vybudovať tunel do prístavu, odkiaľ bude zabezpečené vyvážanie vyťaženého materiálu. Počul za sebou hlasy a keď sa otočil videl, že prichádza skupina strojárov z VUNARU, aby si pozreli ako pokračujú prace v priestoroch, kde do zimy majú nainštalovať prvý prototyp vertikálneho penetrátora zemskej kôry. Skupinu viedol pán Andel a Franti ani na sekundu nepochyboval o tom, že to dokážu.

„Poďme von“, zavelil. „Ukážem vám moju starú lásku Oravu II.“ Keď vyšli von z podzemia, museli prižmúriť oči, aby ich svetlo neoslepilo.