Kapitola 29- Objav

Franti a Christoffer sedeli za veľkou obrazovkou a pomocou joystickov riadili posun výskumnej sondy do hĺbky viac ako jeden kilometer. Už pred rokom vyvŕtali tento otvor a vedeli, že jeho priemer je okolo 40 cm aj tam, kde chcú previesť plánovaný experiment. Včera robili rozbory vody zo vzoriek, ktoré v otvore zobrali v rôznych hĺbkach a voda nebola kontaminovaná soľou z mora pod hladinou, ktorého sa nachádzali. Skúška potvrdila ich domnienku o tom, že žulový masív pod nimi je kompaktný a vhodný pre plánovaný experiment.

Nad sondou ktorú ponárali do krištáľovo čistej vody mali kameru, ktorá okrem kontroly polohy sondy ukazovala aj kryštalickú štruktúru vrtných stien. Videli tiež, ako sa počas ponoru sondy v rôznych hĺbkach striedajú rôzne vrstvy minerálov. „Sme na mieste“, povedal Franti a Christoffer si presadol k inej sade joystickov. Na obrazovke bolo vidieť, ako sa zo sondy vysunuli ramená, ktoré sa zachytili stien vrtu. Christoffer začal pohybovať joystickmi a skonštatoval, že sonda je v horizontálnej polohe. Obrátil sa na Frantiho a zašepkal: „Môžeš to spustiť.“

Po štyroch hodinách bola sonda znovu na vzduchu a z navijáku sedem metrov nad nimi ešte kvapkala voda. Ešte museli odpojiť 5 vodotesných spojov, ktoré zabezpečovali funkčnosť systému, ktorého prvú fázu testu pravé ukončili. Otvorili sondu a vybrali z nej zberač dát s úctyhodnou kapacitou.

Za ich chrbtom sa nachádzal počítač, ktorého výkonnostné parametre podľa ich prepočtov boli dostatočné na analýzu a predbežné zobrazenie toho, čo sledovali. Sonda, ktorú použili bola schopná kontinuálne vysielať špeciálne elektromagnetické impulzy, ktoré prenikali žulovým masívom do vzdialenosti viac ako 10 km. Sonda bola tiež vybavená zariadením, ktoré dokázalo prijímať reflektované pulzy z priestoru, ktorý skúmali.

K ich veľkému prekvapeniu sa na veľkom monitore začal vytvárať trojrozmerný obraz skúmaného priestoru. Ani nie 500 metrov na sever od ich prieskumného vrtu sa v žulovom masíve nachádzala prasklina, ktorá pokračovala ďalej do hĺbky viac ako 10 km. Čím bližšie k povrchu zeme, tým viac bolo vidieť aj drobné praskliny a pozorovateľ mal pocit, že sa pozerá na korunu listnatého stromu, ktorému opadlo lístie. Christoffer pozeral s údivom raz na monitor a raz na Frantiho. Je to tu. Franti sa usmial a povedal. „Ja som to iba tušil, a spoločne sme to dokázali. Sme prví ľudia na tejto planéte, ktorí vidia prekambrický tunel pomocou najnovšej technológie, na ktorej výskume a vývoji sa zúčastňujeme. Pokús sa ten obraz prekryť mapou zemského povrchu a hľadaj Ytterby“, pokračoval ďalej. Ani nie za desať minút už Christoffer prekryl geologickú štruktúru monitora mapou zemského povrchu v správnej mierke. Do starej bane v mieste Ytterby viedla jedna zo žiliek rozvetveného prekambrického tunelu, ktoré dosahovali zemský povrch. Obidvaja vedeli, že práve na tomto mieste bolo objavených 9 základných prvkov:

Yttrium, Ytterbium, Terbium, Erbium, Holmium, Skandium, Tulium, Gadolinium a Tantal.

Pred pár rokmi boli oslovení organizáciou, ktorá spravuje majetok armády Švédska s otázkou, či Dividend Industries nechce odkúpiť tento starý lom. Odmietli o tom rokovať, pretože okolo starej bane sa už nachádzalo veľa nových domov a jej znovuotvorenie bolo z mnohých dôvodov už nemožné. „Ešte šťastie, že sme to nekúpili my, ale že to má občianske združenie“, povedal Franti. „Prienik z Ytterby do tunelu by bol nemožný a tiež nesmierne nákladný. Môže tam byt zriadené banské múzeum a náučné miestnosti pre ľudí, ktorí milujú geológiu a zemské poklady.“

„Máš predstavu, ako sa tam dostať a akú to ma hodnotu?“, spýtal sa Christoffer. Franti ukázal na monitor: „Ako vidíš, tunel sa začína rozvetvovať v hĺbke okolo štyroch kilometrov a nadol už ako vodopád pokračuje do dvanásť kilometrov, ktoré naše zariadenie ešte dokáže merať. Pomocou nášho TBS systému tam môžeme vniknúť v štvorkilometrovej hĺbke. Je tam suchá kryštalická hornina a to, čo tam nájdeme má určite vyššiu cenu, ako zlato ktoré vlastní Švédska národná banka.“

„Mám ešte jednu otázku“, povedal Christoffer. „Prečo nerobíme podobné merania aj na Slovensku?“ Franti sa usmial a povedal: „Hĺbkové baníctvo na Slovensku neexistuje ani v teoretickej podobe. Slovensko má dnes pravdepodobne najväčší hĺbkový minerálny potenciál v Európe, ale ma zároveň aj najneschopnejších ľudí vo vedení štátu. Neexistuje žiadna surovinová stratégia a ako vidíš, ľudia, ktorí tomu rozumejú, sú tu vo Švédsku a Nórsku. Bez nich by Švédi nemali vybudovanú cestnú a železničnú infraštruktúru a tiež by nemohli otvárať nové bane.“

TBS-tunel boring system demo pozri www.vunar.eu