Kapitola 25- Tomsk

Franti a Christoffer sa prebíjali cez dav nových a poznaniachtivých študentov Uppsalskej univerzity vo Švédsku. Bolo to tam ako vo včelom úli a Christoffer, ktorý tu pred pár rokmi ukončil štúdium energetiky, ho s úsmevom informoval o všetkom, čo videli. O desiatej mali dohodnuté stretnutie s Hansom, ktorý bol profesorom v Ångströmskom laboratóriu, ktoré bolo najväčším vysokonapäťovým laboratóriom v severnej Európe.

Keď zazvonili pri vstupných dverách do laboratória, privítal ich priamo Hans, a ako je už vo Švédsku zvykom, viedol ich priamo do priestoru, kde sa nachádzali automaty na kávu. Hans nedokázal odolať pokušeniu a už pri varení kávy sa opýtal, ako bolo v Rusku. Už v roku 2015 podpísala slovenská firma ZTS Inmart a.s zmluvu o strategickej spolupráci s univerzitou v Tomsku a cieľom ich poslednej návštevy bolo rozšírenie spolupráce cestou výmeny expertov v oblasti využívania vysokonapäťových impulzov v priemysle. Franti bol predsedom predstavenstva v spoločnosti ZTS Inmart a.s a už roky viedol výskum možnosti penetrácie zemskej kôry iným spôsobom, než bolo doteraz známe. Ľudstvo už tisícročia hĺbilo otvory pomocou rotačného vŕtania a posledných sto rokov aj pomocou priemyselných trhavín. Tieto penetračné metódy však mali jednu zásadnú nevýhodu. Čím hlbšie sa vŕtalo, tým rýchlejšie rástli náklady, a priemyselné trhaviny spôsobovali nekontrolované praskliny v zemskom masíve. Tieto praskliny následne viedli vodu do vytvorených otvorov v zemskej kôre, čo v realite okrem iného znamenalo aj zánik slovenského a európskeho banského priemyslu.

Po druhej svetovej vojne sa zistilo, že za určitých okolností sa kryštalická hornina dá rozrušiť elektrickými vysokonapäťovými impulzmi, avšak až dodnes sa nikomu nepodarilo tento objav priemyselne využiť.

Rusi boli aj v tomto vedeckom odbore svetelný rok pred celým svetom, avšak ich tradičným problémom bolo priemyselné využitie týchto poznatkov. Počas poslednej návštevy už rusi otvorili svoje laboratória a celkom otvorene prezentovali výsledky svojho viac ako štyridsaťročného výskumu v tejto oblasti. Keď im František v čistej ruštine porozprával o priemyselnej kapacite jeho holdingu, tak otvorene popísali nedostatky ruskej vedy a neschopnosť vedenia štátu s tým niečo urobiť. František bol zrazu pre nich ako Boh, ktorý môže vyriešiť množstvo triviálnych problémov, s ktorými sa univerzita v Tomsku borila. František sa takticky vyhol priznaniu pravdy o tom, že sa slovenský priemysel viac ako desať rokov po privatizácii, aj pričinením vlády, nachádza v rozklade, a že slovenská veda je už roky v rukách mafie. Uvedomil si, že vlastne radšej rozpráva o pomeroch vo Švédsku a tiež dúfal, že sa aj na Slovensku raz veci pohnú k lepšiemu.

Neskôr ich ruskí hostitelia pozvali na večeru, a neskúsený Christoffer sa neprestával diviť, koľko vodky sa počas jednej večere dá vypiť. Franti mu vysvetlil, že aj keď nerozumie príhovoru pred pitím, tak musí piť vždy, keď pije on.

Počas večere si Ivan, ktorý bol šéfom vedy a výskumu celej univerzity, prisadol k Frantimu a ruská tlmočnícka diskrétne odtiahla Christoffera bokom. Ivan vytiahol hrubý šanón a povedal: „Toto o Tebe vieme.“ Franti prelistoval zložku a pochopil, že vedia aj to, čo si on už nepamätá. „Nechápem iba prečo si študoval aj medicínu a ekonomiku, keď si mohol pokračovať v matematike a fyzike?“, spýtal sa Ivan.

„Niekedy treba ísť aj inou cestou“, odpovedal Franti. „V papieroch vidíš, že žijem z vynálezov v oblasti fyziky a vidím, že ste študovali a doslovne odkopírovali aj moje patenty, ktoré používa americké námorníctvo.“

- „Nerozumiem iba, prečo si ten patent predal Nórom“, pokračoval Ivan. -„Tak toho ešte veľa neviete“, usmial sa Franti. Ivan pil ako dúha, aj keď neboli oficiálne prípitky a prehodil rozhovor na inú koľaj.

- „Nepotrebuješ niečo z Kremľa?“

- „Zatiaľ nič, prečo sa pýtaš?“

- „Mám ponuku od Všeruského inštitútu robiť hlavného dizajnéra pri výskume inovácie jadrových zbraní.“ Franti sa zamyslel nad prezentáciami rusov počas ich návštevy a zrazu mu bolo jasné, prečo chýbali dve strany výpočtov množstva energie v jednom plazmovom kanáli, ktorý rusi dokázali vytvoriť v Tomsku. „Rozbušky“, povedal Franti a Ivan prikývol.

Christoffer zapol veľkú obrazovku v Hansovej kancelári a začal vysvetľovať kam sa až Rusi vo výskume impulzov dostali. „Ich pulzové generátory nevydržali prevádzku viac ako šesť hodín a ich priemyselná budúcnosť nebola v dohľade. Naznačili sme rusom, že by sme dokázali vyrobiť generátor pulzov so životnosťou 150 000 hodín, a skoro spadli zo stoličiek.“

- „Možno by sme sa mali o to aj pokúsiť. Neďaleko nášho laboratória ma aj vaša spoločnosť Dividend podzemné laboratórium a ak sa nemýlim je niekoľkokrát väčšie ako naše univerzitné.“ Povedal Hans.

- „Ešte šťastie, že to vieš iba Ty“, povedal s úsmevom Christoffer.

Hans sa postavil pred tabuľu a začal načrtávať technické riešenie pulzového generátora, ktorý podľa jeho predstavy dokáže znížiť nábeh pulzu pod desať nanosekúnd. Načrtol tiež solid state riešenia spínačov, kondenzátorov a iné myšlienky do budúcnosti.

- „Vyzerá to dobre povedal“, Franti. „Koľko peňazí potrebuješ na nákup komponentov?“ Spýtal sa priamo.

- „Tak desať miliónov a možno trochu viac, ak mám riešiť aj prepojenie medzi generátorom a nástrojom“, odpovedal Hans.

- „To ešte nemáme náklady na úpravu pracovnej tekutiny a výrobu rezných nástrojov“, zapojil sa do debaty Christoffer.

- „Nenažraní Švédi“, povedal s úsmevom Franti. „V pondelok máte desať miliónov na účte. Dnes nestihneme obed. Mám pod zemou ľudí zo Slovenska priamo z VUNARu, ktorí montujú jedno zariadenie na blokovú ťažbu na Höggarne a tých som pozval na obed do Vaxholmu.“