Kapitola 23- Kolaps systému

Franti sedel v salóne privátneho lietadla jednej zo švédskych spoločností, v ktorej predstavenstve sedel už desiatky rokov. Cestoval z Ruskej Federácie do Štokholmu. Bol koniec roku 2006 a tak nostalgicky porovnával vývoj v postkomunistických štátoch- na Slovensku a v Rusku. Zatiaľ čo v Rusku vládli tzv. oligarchovia, ktorí spolu s bývalou štruktúrou komunistických tajných služieb tvorili základ novej spoločenskej elity, bolo Slovensko v rukách kriminálnych skupín, ktoré ovládali veľkú časť verejnej správy- políciu, prokuratúru a súdy, cestou buď nimi platených politikov, alebo vyšších úradníkov. Táto spoločenská kriminalita bola prezentovaná ako nová forma demokracie s tým rozdielom, že ruská elita sa vydala cestou nacionalizmu a Slovensko pohltili kriminálne korporácie v rukách právnikov, ktorí operovali cez zahraničné schránkové spoločnosti.

Z Ruska si odnášal dokumenty, ktoré potvrdzovali kriminalitu na slovenskom ministerstve financií v oblasti zápočtov bývalých záväzkov Sovietskeho zväzu, ktoré na seba prevzala Ruska federácia po jej rozpade. Do Švédska si niesli dobrú správu, pretože pozemky v Moskve sa konečne uvolnili pre ich potreby. Bolo iba nutné vyplatiť patričné sumy na účty vo Švajčiarsku. V kresle naproti nemu otvoril oči Anders a s úsmevom povedal: „Už nám treba iba vysporiadať Slovensko a Čechy."

„Ty si ale veľký romantik"- odpovedal Franti. Jeho spoločnosť SEAFLY Estate vlastnila majoritu akcií v spoločnosti ZTS Strojárne a.s a on dosadil jej vedenie tak, aby bolo zaistené prevedenie časti jeho strojárskej výroby zo Švédska na Slovensko. Viac ako 500 zamestnancov v Námestove malo zabezpečenú prácu na desiatky rokov dopredu. „Máme nejaký problém?"- spýtal sa Anders. „To ešte neviem, ale nepozdáva sa mi to, čo sa tam deje", odpovedal Franti a začal rozprávať. „Niekedy v marci roku 2004 prišiel za mnou advokát Peter Kubík s ponukou, že nám môže zabezpečiť kúpu minoritného podielu akcií v podniku ZTS Strojárne a.s za cenu 20 miliónov korún. Slušne som ho vypoklonkoval s tým, že my už majoritný podiel v tomto podniku vlastnime, a že žiadne akcie už nepotrebujeme. Asi týždeň na to sa advokát objavil znovu, už ako zástupca jeho klienta Andreja Hložeka, ako konateľa spoločnosti Claims s.r.o, ktorá práve kúpila 129 000 akcií spoločnosti ZTS s požiadavkou, že jeho klient chce byt zapísaný do zoznamu akcionárov. Andrej Hložek bol vtedy jeden z našich nájomníkov vo firme AJ-Ozap a neplatil včas ani nájomne za prenajatú garáž. Nechcelo sa mi veriť, že tento človek zo dňa na deň dokázal nadobudnúť niekoľko miliónov na kúpu akcií, a tak som im oznámil, že chcem ako predseda predstavenstva nejaký dôkaz o tom, že tieto akcie skutočne nadobudol prv, ako jeho spoločnosť zapíšeme do zoznamu akcionárov. Nechal som tiež preveriť advokáta Kubíka a hneď mi bolo jasné, že máme dočinenia s novou konkurznou mafiou na Slovensku. Nechápal som iba načo im minoritný podiel v strojárskej fabrike bude, keď tomu vôbec nerozumejú, a ako sa môžu domnievať, že my nakoniec tie ich akcie od nich kúpime. Prijal som opatrenia, aby výroba mohla pokračovať ďalej, a nepovažoval som túto hrozbu za podstatnú.

Prípad ma začal bližšie zaujímať keď som sa dozvedel, že pár dní po druhej návšteve advokáta Kubíka už dňa 30.3.2004 predala spoločnosť Claims svoje akcie v ZTS Strojárne a.s spoločnosti ASIC a.s, zastúpenej pánmi Žofčák a Salkovič, blízkymi spolupracovníkmi vtedajšej Poštovej banky, za 49 miliónov SK. Nechcel som vtedy pátrať po tom, za koľko ich spoločnosti Claims predal exekútor Peter Šimko cestou obchodníka s cennými papiermi- spoločnosťou Across Investment Services o.c.p. Ďalšou zaujímavosťou bola skutočnosť, že dňa 14.4.2004 nás znovu konateľ spoločnosti Claims, ako vlastník 129 000 akcií, žiadal o zvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia v spoločnosti ZTS Strojárne a.s, a to aj napriek tomu, že tieto akcie už jeho firma pred 14 dňami predala spoločnosti ASIC. Prekvapilo ma tiež, že firma Claims cestou svojho ďalšieho zástupcu, advokáta Marka Polakoviča, znovu tvrdí, že je vlastníkom minoritného podielu v spoločnosti ZTS Strojárne a.s a dňa 24.6.2004 požiada Krajský súd v Bratislave o vydanie predbežného opatrenia, ktoré by obmedzilo hlasovacie práva Frantiho spoločnosti SEAFLY Estate ako majoritného akcionára s dôvodom, že aktuálni členovia jej orgánov sú aj členmi orgánov iných spoločností. V tom čase firma Claims už nielenže nebola vlastníkom minoritného podielu, ale aj dôvody na vydanie takéhoto opatrenia boli v rozpore so zákonom. Sudca Morava, známy ako vydavateľ predbežných opatrení už takéto opatrenie zabezpečil k dátumu 17.9.2004. Najvyšší súd toto predbežné opatrenie zrušil už 29.4.2005.

Advokát Kubík však nelení, a požiada Okresný súd v Bratislave o vydanie ďalšieho predbežného opatrenia voči majoritnému vlastníkovi, s cieľom znemožniť mu hlasovať na valnom zhromaždení. Keď nepochodil na Najvyššom súde, ktorý zrušil rozhodnutie sudcu Moravu, tak sa v tej istej veci obrátil na Okresný súd v Bratislave a sudkyňa Daniela Linetová mu z neznámeho dôvodu dňa 17.8.2005 vyhovela. Už 8.7.2005 požiadala spoločnosť Claims cestou advokáta Kubíka o znovuzvolanie mimoriadneho valného zhromaždenia s tvrdením, že je stále vlastníkom všetkých 129,000 akcií spoločnosti ZTS. Vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť Claims stále nebola akcionárom a ani nebola zapísaná v zozname akcionárov, nebolo valné zhromaždenie zvolané.

Potom sa už nikto neozval až kým som sa nedozvedel, že sa dňa 20.9.2005 konalo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti ZTS Strojárne a.s. bezo mňa ako majoritného vlastníka akcií spoločnosti a bez môjho vedomia. V zozname zapísaných akcionárov sa nikto z nich nezúčastnil a valné zhromaždenie viedol advokát Kubík na základe plnej moci od pána Hložeka, ktorého spoločnosť už dávno nebola vlastníkom akcií. Niekto mal záujem ovládnuť fabriku s minoritným podielom akcií, a ja som nechápal prečo.

Podal som trestné oznámenie na týchto páchateľov a už 28.9.2005 som požiadal súd o zrušenie uznesení tohoto valného zhromaždenia."

„A čo bolo ďalej?" opýtal sa so záujmom Anders.

„Už 23.9.2005 (tri dni po konaní nezákonného valného zhromaždenia) si advokát Kubík zabezpečil na Okresnom sude v Žiline nový a sfalšovaný výpis z obchodného registra, ktorý preukazoval, že došlo k výmene orgánov spoločnosti.

Na nezákonne konanom mimoriadnom valnom zhromaždení boli vymenené orgány spoločnosti a prijaté nové stanovy. Spoločnosť ovládol advokát Kubík, ktorý ako predseda dozornej rady mohol v budúcnosti menovať predstavenstvo. Nové vedenie zapísalo tiež spoločnosť Claims ako akcionára do zoznamu akcionárov. Neprebehli však ani dva mesiace a advokát Kubík a spol. organizujú 3.11.2005 už ďalšie mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti ZTS Strojárne a.s. Valné zhromaždenie zvoláva nezákonne zvolené predstavenstvo. Vediac o trestnom oznámení a súdnej žalobe zo strany majoritného vlastníka znovu kriminálnici vedení advokátom Kubíkom prevolujú orgány spoločnosti a znovu menia stanovy tak, že všetky uznesenia valného zhromaždenia musia byť prijaté s dvojtretinovou majoritou. Spoločnosť tým zablokujú na ďalších 5 rokov ak sa im podari zabrániť trestnému stíhaniu, alebo blokovať súdny proces. Za päť rokov bude treba prevoliť orgány spoločnosti a dovtedy majoritný vlastník bude vyradený. Dozvedel som sa, že minoritný podiel akcií, ktoré Claims v septembri tvrdil že vlastní, sa rozdelil na dva balíky, kde Claims už vlastnila iba 41,000 akcií a 88,000 akcií sa dostalo do vlastníctva spoločnosti Sajena Investments Limited na Cypre, a túto spoločnosť zastupovala pani Jana Ďurková. Zhromaždenie viedol samozrejme advokát Kubík. Rozdelenie balíka akcií minoritného vlastníka naznačovalo, že advokát Kubík pustil do hry ďalšieho hráča."

„A čo súd a polícia?"- pýtal sa ďalej Anders. „Polícia prípad odložila aj napriek skutočnosti, že vedela, že súd už 14.8.2006 rozhodol, že uznesenia prijaté na valnom zhromaždení 20.9.2005 sú neplatné a valným zhromaždením 3.11.2005 sa polícia vôbec nezaoberala. Nakoniec polícia označila udalosť ako spor medzi akcionármi a nie ako kriminalitu. Kubík a Polakovič si to vtedy ako advokáti vedeli zariadiť. Za päť rokov budeme mať nový zážitok", povedal Franti. „Do roku 2010 bolo veľa času a Námestovo bolo iba jedným z problémov, ktoré bolo treba riešiť."

Lietadlo sa naklonilo a zistili, že už pristavajú.

„A ja som si myslel, že tento typ kriminality už na Slovensku nie je možný", povedal Anders. „Je to horšie, ako si myslíš a možno ďaleko horšie, ako v Rusku, z ktorého sa práve vraciame."

Cítili, ako sa lietadlo dotklo pristávacej dráhy a rozhovor sa prerušil...