Kapitola 22- Obetisko

Posádky lodí sa rýchlo pustili do malých opráv lodí a všetci s napätím očakávali, ako dopadne večerné veštenie. Býk, ktorého doviezli, bol už pripútaný pri kole na obetisku a teraz všetci netrpezlivo čakali, kedy ich pomocníčky kňažnej Ality zavolajú k obradu. Najzvedavejšou však bola samotná Tina, pretože ako kňažná z Hornej Dácie bola tiež oprávnená takýto obrad vykonať. Vedela však, že obetné ceremónie sa môžu líšiť a tento ostrov patril Alite a iba jej prináležalo právo obradu a veštenia. Pred tromi generáciami prišla jej rodina spolu s inými Vánmi do Hornej Dácie a našli novú domovinu pod Suevskými horami. Na juhozápade od nich bol už usadený kmeň Kvádov, ktorý tak ako oni ovládal spracovanie kovov. Alino jej prezradil, že cieľom veštenia je voľba správnej cesty do Arosu. Existovali dve cesty a obidve viedli do sladkovodného jazera Malaren, cez ktoré sa dalo preplaviť až do Arosu. Jedna cesta bola krátka ale nebezpečná, pretože voda z jazera Malaren vytekala do Suevského mora silným prúdom a námorníci museli vyložiť tovar a potom lode namáhavo pretiahnuť hore prudkým prúdom do sladkej vody. Druhá cesta bola síce dlhšia, ale neprekážal im v ceste silný prúd. Nevýhodou bolo, že pri nízkej hladine vody museli lode odľahčiť a pretiahnuť ich cez plytké miesta. Výhodou tejto cesty však bolo to, že sa na nej nachádzalo trhovisko so soľou a soľ sa dala kúpiť iba tam. Zo žartu nazvali miesto Sol len tuna.

Pomocníčky kňažnej zbehli nadol od obetiska, ktoré sa nachádzalo na samom vrchu ostrova. Keď Tina vyšla až k obetisku, otvoril sa pre ňu fantastický výhľad na krajinu okolo ostrova. „Nedaj sa mýliť pohľadom na okolie", prihovoril sa jej Alino. „To, čo vidíš okolo, nie je pevnina, ale tisíce ostrovov, ktoré nás obklopujú. Bez lode je tu každý stratený."

Posádky lodí sa zhromaždili na obetisku a všetky oči sledovali kňažnú. Jej pomocníčky zapálili kadidlá a začali spievať. Tina si uvedomila, že býk stojí na kameni, v ktorom sú vytesané kanáliky pre krv a v na ich konci stáli dva džbány. Kňažná zdvihla svoj nôž a pomaly sa blížila k býkovi. Pomocníčky zrazu prestali spievať a kňažná skúsenou rukou prebodla býkovi hrdlo a prerezala krčnú žilu. Prúd teplej krvi vystrekol z býkovho hrdla a kňažná zachytila časť krvi do obetnej nádoby. Jej pomocníčky ju zahalili do dymu kadidiel a všetci videli, ako si pripila z krvi obetovaného zvieraťa. Býk pokľakol na predné kolená a pomaly padol na obetný kameň. Jeho krv tiekla v kanálikoch a zhromažďovala sa v džbánoch na ich koncoch.

Posádky lodí pokľakli a kňažná odliala krv z jedného džbánu do plytkej misky. Najprv pristúpila k Alinovi, ktorý kľačal medzi posádkami a natrela mu čelo a hruď čerstvou krvou. Keď všetci boli všetci chlapi z posádok pomazaní, prišla až ku Tine, ktorá nepokľakla. „Som kňažná", povedala Tina, „my nekľačíme". Alita odliala teplú krv do kalichu, z ktorého si pripila a ponúkla ho Tine. Tina pozdvihla kalich a zašepkala svoje zaklínadlo. Potom si pripila z teplej krvi a cítila prichádzajúci pocit extázy.

Alita vystúpila na obetný kameň a vyriekla: „Pôjdete cez prúdy." Pre posádky lodí táto veštba znamenala nielen udanie smeru cesty, ale aj garanciu, že cesta bude bezpečná.

Posádky lodí sa stiahli ku kotvišťu, kde už horeli vatry a kde sa pripravovala večera. Alino nariadil, aby sa námorníkom rozdala medovina a Tina pozorovala, ako sa napätie z cesty pomaly uvoľňuje. Podišla k Alinovi a priamo sa ho opýtala: „Vedel si ako veštba dopadne?" -„Áno", odpovedal s úsmevom. „Pomocníčky kňažnej a ona sama sú našou vysunutou pozorovatelňou. Sledujú hladinu mora a navigujú nás tak, aby sa predišlo komplikáciám. Zajtra na poludnie vyrazíme a vyložíme tovar na skladisku Chlmca, nazývaného ostrovom skladov (Štokholm). Okolo ostrova prúdi sladká voda z jazera Malaren do Suevského mora. Panovník Arosu tam má posádku, ktorá kontroluje každého obchodníka, ktorý prichádza. Na tomto prekladisku tovaru mám vlastné sklady a polovica našej posádky tam zostane a pripojí sa k nám, keď sa budeme vracať z Arosu."

„Poďme sa porozprávať z Alitou", navrhol Alino. Na jej kožušinách prespali už včera a Tina pocítila, ako jej z očakávania stvrdli bradavky.