Kapitola 20- Kňažná

Jedenásť lodí sa ráno pomocou veslárov dostalo na otvorené more a Alino nariadil rozvinúť plachty. Fúkal juhozápadný vietor a Suevské more im zatiaľ nerobilo žiadne problémy. Vydali sa priamo na sever a Alino dúfal, že za pár dní uvidia brehy Škandinávie a prejdú na pobrežnú navigáciu. Tina sa necítila celkom dobre a ticho ležala zababušená v kožušinách na palube lode, ktorej velil Alino. Vidiac jej neutešený stav si k nej prisadol a povedal: „Musíš niečo robiť a hlavne musíš sledovať horizont a nie zábradlie lode, ktoré sa stále kolíše. Tvoj stav voláme morskou chorobou a to nie je žiadna slabosť. Videl som už chlapov ako obrov, a keď onemocneli na mori boli horší, ako deti." Zdvihol ju a ukázal jej horizont pred loďou. Keď tam niečo uvidíš, zavolaj na mňa. Za pár hodín sa jej prestala krútiť hlava a začala vnímať plavbu lode celkom inak. Za nimi plávali ostatné lode a ich velitelia sa pretekali v tom, ktorá z nich je najrýchlejšia. Všimla si tiež, že kormidelníci vydávajú rozkazy posádkam ako nastaviť plachty tak, aby udržali maximálnu rýchlosť.

Po dvoch dňoch plavby na otvorenom mori zahliadli pobrežie. K svojmu veľkému prekvapeniu Tina zistila, že pobrežím nie je ucelená pevnina, ale nekonečné množstvo malých ostrovov. Obrátila sa na Alina s otázkou: „Ako tu dokážete navigovať?" -„Keď je dobré počasie, plávame na sever pozdĺž ostrovov, ktoré máme vždy po ľavej strane. Keď je počasie také, že rozbúrené more naháňa strach aj skúseným námorníkom, vplávame medzi ostrovy a pokračujeme na sever v nimi chránených vodách. Naše cesty medzi ostrovmi sú vyznačené rôznymi typmi nahromadených kameňov, ktoré vidno už z diaľky a naši kapitáni poznajú zátoky, kde môžeme zakotviť ak počasie nedovolí ďalšiu plavbu. Od Vinety, odkiaľ sme vyrazili do Božej zátoky kam smerujeme, trvá cesta v dobrom počasí okolo týždňa. Keď nemáme šťastie s počasím, tak aj mesiac. Po ceste sa vždy zastavíme v zátoke Arkona, kde vždy vyložíme časť nášho tovaru. „Nerozumiem tomu", odpovedala Tina. „Arkona leží predsa na západ od Vinety na ostrove Rujana a my plávame na sever." -„Máš pravdu", povedal s úsmevom Alino. „Arkona na ostrove Rujana leží na západ od Vinety a je chrámom vyznávačov boha Svantovita. Títo ľudia si postavili aj chrám v Arose, v ktorom vyznávajú tri božstvá.

V strede chrámu stojí náš boh Vodan, ktorého Gréci nazývajú Poseidonom a Rimania Neptúnom. Jeho syn je uväznený v Devínskom brale. Po jeho pravici stojí Perún, boh ohňa a blesku, ktorého volajú tiež Thor, pretože štvrtky sú zasvätené tomuto božstvu. Vo štvrtok jedia jeho vyznávači hrachovú kašu s kusmi mäsa. Po jeho ľavej strane stojí v chráme Friko, boh plodnosti. Bez pomoci Vodana by sa nikam z Arosu nedostali. Sloveni sú prakticky aj vo vzťahu k svojim bohom a každý z bohov hrá v našom živote tú najdôležitejšiu rolu vtedy, keď ho potrebujeme. Keď cestujeme po mori, potrebujeme Vodana- Vodníka. Keď bojujeme, je Perún, boh ohňa a bleskov, najlepším spojencom. Bez Frika by sme sa nemilovali a nerozmnožovali. „Toho potrebujeme stále", povedal s úsmevom Alino. Chrám v Arkone je starší, a chrám v Arose je jeho vernou kópiou. Ale sú tam iné božstvá, alebo lepšie povedané, je tam ten istý boh, ale s inými tvárami.

Medzi Arkonou a Arosom si v zátoke, ktorú nazvali zátokou Arkony vybudovali obchodnú stanicu, z ktorej ovládajú Skanzu- Škandináviu. Neďaleko odtiaľ sa pri jednej rieke, ktorá vteká do Suevského mora, nachádza Čierny les, kde už starí Dravidi vybudovali obchodnú stanicu, ktorú nazývame Severným trhoviskom. Môžeš tam nájsť množstvo rytín v skalách, ktorým rozumeli iba Dravidi. Mne sa podarilo vylúštiť znaky pre zlato, ktoré sú tie isté, aké používajú Egypťania."

Alino vydal rozkaz spomaliť plavbu a lode vplávali medzi ostrovy. Podľa polohy slnka Tina usúdila, že plávajú na západ. „Kde budeme kotviť?", spýtala sa Tina. „Ak neprestane fúkať, budeme aj s pomocou veslárov doma na našom ostrove. Je leto a tu slnko zapadá neskoro", odpovedal Alino. Tina cítila, ako sa vietor k večeru ukľudnil a cítila tiež, ako sa atmosféra medzi veslármi zlepšila tak, že niektorí z nich si začali pospevovať. Pred nimi sa zrazu objavil ostrov, ktorého výška prevyšovala všetky ostrovy v okolí. Na jeho východnej strane sa nachádzala piesková pláž a lode svojimi kýlmi pristávali na pláži. Keď posádky vyskočili na breh, povytiahli lode trosku vyššie, a teraz sa všetci zhromažďovali okolo Alina.

Z prístavu viedol chodník do blízkeho dubového lesa a na chodníku sa nachádzala skupina žien, ktoré sa pomaly blížili k návštevníkom. V ich čele bola žena oblečená ako kňažná a bolo zrejmé, že všetky ženy sú jej pomocníčky. „Vitaj u nás Alino", povedala s úsmevom. „Ďakujem Alita", odpovedal. „Dovoľ, aby som Ti predstavil Tinu, moju priateľku a možno aj moju budúcu obchodnú partnerku." Ženy pozreli na seba a s úsmevom sa objali.

„Obrad bude tak ako obyčajne", povedala Alita a pozrela na obetného býka, ktorého Alinova posádka doviezla ako dar kňažnej...