Kapitola 15- Večera

Cesta loďou netrvala ani päť minút a Franti už naznačil, že pristávajú. Na pravej strane od nich sa vypínali dva stožiare, kde viala slovenská a švédska vlajka. Pred nimi bolo veľké mólo a pri ňom dve drevené budovy natreté načerveno s bielymi zárubňami okolo okien. Franti namieril loď do otvoru medzi mólom a vlnolamom z kameňa tak, že vošli do chráneného bazénu a mohli pristáť pri drevenom móle. „Vitaj opäť u mňa na Granholmene“, povedal s úsmevom Franti. Keď vystúpili z lode Vandal zistil, že sa nachádzajúcu na druhej strane prístavu ako kde kotvil pred rokom, a pred dlhým schodiskom, ktoré vo výške asi dvadsať metrov nad morom končilo vstupným otvorom do múru, ktorý pripomínal starodávny hradný múr z veľkých balvanov. Po ľavej strane pri móle stála malá drevená budova a Vandal usúdil, že slúži ako skladisko vecí potrebných na prevádzku prístavu. V polovici schodiska tiež po jeho ľavej strane sa nachádzala väčšia drevená budova, tiež natretá načerveno s bielymi okenicami. Franti vidiac otázky vo Vandalovych očiach povedal, že všetky štyri budovy okolo prístavu kedysi slúžili ako ubytovanie služobníctva a priestory pre ich domáce práce. „Tieto dve po ľavej strane som daroval Carine, mojej bývalej partnerke a nezľakni sa, keď ju náhodou stretneš a ona sa začne vypytovať na všetko možné.“ -„Už sa stalo.“ Odpovedal Vandal s úsmevom.

„Dúfam, že máš hlad a že ešte stále miluješ grilované mäso.“ , pokračoval v rozprávaní Franti. Vandal prikývol a zdvihol hlavu presne vtedy, keď sa ocitli pri otvore v múre. Pred ním sa týčil obrovský drevený dom postavený na žulových kameňoch a už vedel, že toto všetko patrilo Frantimu. Pred domom sa nachádzalo priestranstvo s monumentálnym výhľadom na more a po pravej strane videl aj ostrov Stora Höggarn, z ktorého sa práve vrátili. „Prečo si mi nepovedal, že aj ostrov naproti patrí tebe?“, spýtal sa Vandal. „Bol si si tu vyčistiť hlavu a prišiel si lodným taxíkom na mólo Vaxholmských lodí. Mal si k dispozícii moju loď vo východnej časti prístavu, a mohol si si robiť, čo sa ti zachce.“

Prešli popri fasáde domu a zahli doľava, kde sa zrazu objavila lesná záhrada. Po ceste okolo domu Vandal zbadal modernistickú bronzovú sochu Medúzy a ticho, ako pred rokom dúfal, že už nežije.

„Zlož si veci tu na verandu, a poď so mnou dolu k mólu. Ideme po poštu“, zahlásil Franti. Malou lesnou cestičkou nie dlhšou ako 200 metrov sa smerom na východ nachádzalo betónové mólo pre mestskú lodnú dopravu, ktorú už viac ako sto rokov zabezpečovala spoločnosť Vaxholmsbolaget. Táto už dnes patrila regionálnej samospráve a bola súčasťou integrovanej dopravy mesta Štokholm. Na móle sa nachádzala mala poštová skrinka plná reklamy a pošty. „Potrebujeme štyri ruky, aby sme to vyniesli domov“, povedal Franti. „Posadím ťa ku grilu a môžeš si aktualizovať švédske verejné informácie z denníkov a iných časopisov co nesieme hore.“

Vandal sedel pohodlne pri stole s rozprestretým slnečníkom a pozoroval Frantiho prípravu ich večere. Gril vo veľkosti malého kamenného domčeku bol postavený tak, aby splynul s prírodným kameňom a miesto, na ktorom stál jeho stôl bolo obložené lámaným tmavým kameňom. Iritovali ho už iba dve veci. Prvou bolo škriekanie bielych čajok a druhou bola veľká škatuľa s vínom, ktorú Franti postavil na stôl. Franti sa otočil od grilu a s úsmevom povedal: „Čajky škriekajú pretože sme im nič neponúkli a Ty čakáš víno v zaprášenej fľaši z mojej pivnice a nie v nejakom švédskom papierovom balení. Tvoja reakcia je predvídateľná a je presne tým, s čím sa stretávam, keď sem zavítajú suchozemci. Čajky sú súčasťou mojej rodiny tu na ostrove, a ráno s nimi budeme raňajkovať. Vino v škatuliach nie je pokazením, ale vylepšením vinárskej kultúry. Už by malo mat teplotu, ktorú potrebujeme a idem ti naliať.“ Keď Vandal víno ochutnal, bolo mu jasné, že Franti nepodľahol konzumnej spoločnosti. Franti položil škatuľu na kameň pod stolom a skonštatoval, že chlad kameňa a teplo večera otvoria chuť vína tak, ako ešte nikdy nezažil.

„Mám ešte jednu otázku“, pokračoval Vandal. „Ako to mäso môžeš grilovať, keď nie je marinované, a kto urobí šalát?“ -„Boli to dve otázky“, odpovedal s úsmevom Franti. „Mäso som vytiahol zo špeciálneho obalu, ktorý obsahoval marinádu, a šalát je tiež kúpený. Ešte dostaneš aj bagetu, ktorú som vytiahol z mrazničky, a ktorá sa teraz zohrieva v mikrovlnke. Inak drevené uhlie, na ktorom grilujeme, je z mojej slovenskej fabriky v Hnúšti. Jediné, čo nie je dopredu pripravené bude dekoračná paradajka s cibuľkou, ktorú som rozrezal v kuchyni.“

Keď už konečne obidvaja sedeli za stolom, musel Vandal priznať, že rýchla grilovačka a chuť škatuľového vína ďaleko predčili jeho gastronomické očakávania. „Vždy som ťa vnímal ako brilantného ekonóma a technokrata“, začal rozprávať Vandal a zdvihol pohár vína. „Je zrejmé, že máš aj iné kvality a rád by som sa niečo dozvedel aj o tom, čo vlastne robíš na Slovensku.“ -„Skål“, povedal Franti a zdvihol pohár. -„Skål“, odpovedal s úsmevom Vandal a cítil, že víno sa skutočne otvorilo.

„Jednou z mojich záľub je potravinárstvo“, začal Franti. „V skrachovaných fabrikách, ktoré boli predmetom kupónovej privatizácie som videl možnosť vyskúšať niektoré z mojich predstáv o potravinárstve budúcnosti. Moje privatizačné fondy vstúpili do poľnonákupov, hydinární, mäsopriemyslov, spracovania zeleniny, pekární a iných potravinárskych odvetví, ako napr. mraziarne a potravinárska chémia. Bol som naivným Švédom, ktorý nechápal, že tieto fabriky nemajú základné schopnosti pre prežitie v konkurenčnom prostredí, do ktorého ho ich naivní politici hodili po páde komunizmu v bývalom Československu. Zrazu im už nikto negarantoval trhový priestor a kvalita výrobkov ich konkurentov ďaleko presahovala ich schopnosť prispôsobiť sa požiadavkám trhu. Dodnes sa ešte aj ekonómovia a politici na Slovensku vyjadrujú o zákazníkoch ako o odberateľoch a toto vnímanie trhu je garantovanou samovraždou každého manažmentu. Moji riaditelia boli zväčša technici, ktorých kolegovia zvolili do nových vedení a aj napriek ich snahám sa bez patričného vzdelania a skúseností stali obeťami trhového mechanizmu. V zúfalstve z osobného neúspechu si niektorí prestrelili hlavu a iní podľahli alkoholu. Ďalším, ako napríklad vedeniu SLZ Hnúšta, podrazili nohy priamo slovenskí politici. Fabrika bola zameraná hlavne na výrobu riedidiel, sorbentov a iných derivátov pri pyrolýznom spracovaní drevnej hmoty prevažne bukového dreva. Pri tomto spracovaní dochádzalo k vysokému znečisteniu ovzdušia vypúšťaním prevažne plynu CO2 ale aj iných chemických zlúčenín. Fabrika bola tiež jediným výrobcom ochranných prostriedkov pre chemickú a biologickú ochranu obyvateľstva v bývalom Československu. Jedným z produktov, ktorý fabrika mala pripravený pre potravinárov, bol aj špeciálny grilovací olejový koncentrát, ktorý sa na mäso aplikoval ako marináda tesne pred grilovaním.“ -„Práve sme ho vyskúšali usmial sa Vandal.“ -„Hej ale neboj sa“, odpovedal Franti. „Musím priznať, že som zakázal jeho výrobu, keď sme pri previerke tohoto chemickeho preparátu vo Švédsku zistili, že obsahuje viac ako päťdesiat kancerogénnych látok. Vyrábal sa z dechtu, ktorý vzniká pri pyrolýze, a decht sa používal na impregnáciu železničných podvalov a elektrických stĺpov s cieľom ich ochrany proti živočíchom a pliesňam. Dodnes mám vo fabrike certifikát z nejakého potravinárskeho laboratória v Československu, ktorý povoľuje použitie tohoto prípravku v potravinárstve. Začína byť neskoro a navrhujem, aby sme sa premiestnili do domu. Sľubujem, že zajtra už nebudeme grilovať“, povedal Franti.