Kapitola 11- Strata ilúzií

Svetlo silnej lampy osvetľovalo zasadačku spoločnosti Seafly a.s, kde spolu so svojimi kolegami, niekoľkými ministrami a štátnymi tajomníkmi vyhodnocoval Franti výsledky vzdelávania manažmentov vybraných firiem Ministerstvom hospodárstva. Okrem vyhodnotenia vzdelávacieho programu v roku 1991 pripravil Franti aj správu pre ministra hospodárstva o schopnosti týchto manažérskych skupín prežiť privatizáciu a dereguláciu colnej ochrany domáceho trhu. Pred zasadnutím tejto veľkej skupiny prešiel materiál so štátnym tajomníkom pánom Prnom a jeho kolegom Laurenčíkom.

Maratón prednášok začal vo VSŽ Košice, SPP, Calexe, a iných strojárskych, chemických a výskumných firmách. Do programu bola zapojená aj návšteva niektorých vysokých škôl, aby Franti mohol posúdiť ich pripravenosť podporiť rýchle a nevyhnutné zmeny, ktoré prechod na trhové hospodárstvo bude vyžadovať.

Dohodli sa, že preberú podnik za podnikom a začali s VSŽ v Košiciach. Franti skonštatoval, že táto umelo vytvorená fabrika môže prežiť privatizáciu iba vtedy, ak esteticky upravia otváraciu súvahu tak, aby stratu vo výške okolo troch miliárd korún utajili tým, že prehodnotia zásoby a ich hodnotu zdvihnú o tri miliardy. Nikto z prítomných nič nenamietal, pretože kupónová privatizácia vyžadovala aby Slovensko do privatizácie vyčlenilo pomerný majetok tak, ako česká strana. Otázkou bolo iba to, ako to prakticky zabezpečiť, a kto by eventuálne mohol mať námietky voči takejto operácii. No a tam sa dostali k druhej otázke, a to bola kvalita vedenia spoločnosti VSŽ. Hlavné vedenie pozostávalo z pár ľudí pod vedením pána Berghauera a niekoľkých technikov. Firma nemala klasického ekonomického riaditeľa a túto funkciu zastával vedúci informačného oddelenia pan Tóth. Nikto z vrcholového vedenia nevedel čo je súvaha a výsledovka a ešte menej vedeli o investíciach a likvidite. Pre istotu zvolili stratégiu rozšírenia vzdelávania o stredný manažment, ale to sa nedá urobiť za dva týždne. Pri rozhovore s výrobným riaditeľom, ktorý pochádzal z Oravy, bolo jasné, že bez rýchleho prechodu na šrot ako hlavný vstupný materiál a zvýšenia energetickej efektivity výrobných procesov je firma vo voľnom páde. Franti mu sľúbil, že zariadi študijnú cestu ním vybraných ľudí do Švédska, aby navštívili švédske oceliarne. Frantiho prekvapilo, keď po ich príchode do Štokholmu už nevládali letieť ďalej na sever.

To, čo ho ďalej prekvapilo bolo, ze vo firmách chýbali systémy vnútornej kontroly procesov výkonu manažmentu a základné dokumenty, ktoré by zobrazovali pozíciu firiem na relevantných trhoch. Bolo to ako keď poverime slepého zúčastniť sa pretekov F-1.

Ešte mu vadilo, že niektorí členovia vrcholového manažmentu už ráno páchli alkoholom a vyzeralo to tak, že sa manažérmi stali voľbou svojich kolegov a nie cestou profesionálneho výberu. „Tak to je na celom Slovensku“, odpovedal minister hospodárstva.

- „Nechcem byť zlým prorokom, ale odporučil som vedeniu podniku, aby vstúpili do politiky. Ak sa zmocnia postu ministra financií, tak nikto nepreverí ich vstupnú súvahu a následne môžu donútiť niektorú z bánk im požičať par miliard Kčs na prežitie. Keď som s nimi prešiel pripravovaným zákonom o kupónovej privatizácii, tak sa viacerým rozsvietila žiarovka v hlave a pochopili, že ak napr. so Slovenskou sporiteľnou vytvoria privatizačné fondy, tak môžu cez ne ovládnuť svoju fabriku a nemusia sa obávať o svoje funkcie.“

- „A co bude potom?“, opýtal sa minister.

- „To neviem, ale domnievam sa, že zbohatnú, keď nakoniec predajú svoje akcie niektorej nadnárodnej oceliarskej spoločnosti, ktorá sa tomu rozumie.“

- „Poďme ďalej“, pokračoval minister. „Ako to vyzerá s našim strojárstvom?“

- „Je to obdobné. Už niekoľko rokov si požičiavajú peniaze na vyplácanie miezd zamestnancom a stroje, ktoré používajú, sú minimálne dve generácie za ich konkurentmi na západe. Tým, že tieto podniky boli izolované od zákazníkov, už roky nedochádza k potrebným inováciám a myslím si, že ich šance na prežitie sú zanedbateľné. Prekvapilo ma, že ešte aj ich zamestnanci si myslia, že majú šancu na prežitie. Všetci tam čakajú na zázrak, ktorý im liberálni politici v Prahe predstavili v podobe kupónovej privatizácie. Vezmem ako príklad ZTS v Krupine. Firma je dlžná niekoľko desiatok miliónov inej ZTS v Bardejove a iba vďaka tomu, že si neplní svoje záväzky voči dodávateľom, žije ďalej.

Výroba strojov, ako UDS alebo UNC a hydraulických rúk vo firme ESSEL má zásadné vady. Vaši technici nie sú u zákazníkov a podniky zahraničného obchodu predávajú niečo, čomu technicky nerozumejú. Tú výhodu, ktorú ste doteraz mali vo forme nízkych cien už mať nebudete. Vaše nakladače vážia dva krát toľko, ako nakladače konkurentov a zdvihnú o polovicu menej, ako konkurenčné zariadenia. Preveril som aj dve výskumné spoločnosti v oblasti strojárstva. VUKOV v Prešove a VUNAR v Nových Zámkoch. Všade tam na stenách visia diplomy a rôzne iné uznania, avšak nikde som nenašiel dokumenty, ktoré by svedčili o tom, že tieto firmy sú reálnou avantgardou slovenského priemyslu. Podnik VUKOV sa už roky neúspešne zaoberá výskumom zváracích automatov. Nikto vo všeobecnosti nepochybuje, že priemysel v budúcnosti musí automatizovať výrobné procesy tak, aby výrobné náklady neustále klesali. Tí, čo to nedokážu, budú jednoducho vykonkurovaní. Vedenie podniku nemalo prehľad o trhu, nemalo výsledky technických inovácií, a jediné čo mali boli výhovorky typu, že im chýbajú elektronické komponenty, alebo iné detaily na zostavenie zváracieho automatu. Môj záver je, že Slovensko dnes dokáže nahradiť jedného zvárača zváracím robotom, ktorý je nespoľahlivý a vyžaduje prítomnosť jedného inžiniera, aby fungoval. Máte otvorenú cestu do priemyselného pekla a ja si vôbec neviem predstaviť, ako takáto firma môže ešte existovať.

Druhou a podstatne lepšou firmou je VUNAR v Nových Zámkoch. Firma vyvíja nové nástroje pre strojársky priemysel a má vlastné dielne na ich testovanie. Prevažná väčšina inovácií je na základe kopírovania ukradnutých dokumentov zo západu a teraz, keď už nebudete kradnúť, tak nevidím budúcnosť tejto organizácie v ružovom svetle. Podarilo sa im odkopírovať aj vrtné dláta zo Sandvikenu, avšak ich predaj na svetových trhoch bude nemožný. Takisto je organizácia výroby banských zariadení na Slovensku neefektívna a výš banský priemysel už vlastne ani neexistuje.“

Keď prišli až na koniec zoznamu vládla v miestnosti pochmúrna atmosféra.

- „Faktúru som vám už poslal“, povedal Franti „dúfam, že to nebude s platením u vás , ako s Krupinou.“