Kapitola 1- Anjeli

Mohutný tok Dunaja už tisícročia zo západu neúspešne útočí na Devínske bralo, ktorému sa stále darí vyklopiť jeho tok smerom na juh. Zo severu sa na bralo snaží zaútočiť aj rieka Morava, ktorá je historickou cestnou (riečnou) spojnicou medzi Dunajom a Odrou. Zo starého Hercýnskeho lesa, ktorý kedysi obklopoval rieku Moravu pred jej vyústením do Dunaja, už veľa neostalo a jedinou spomienkou na dávne časy je lokálny výskyt unikátneho vtáka menom Drop (Grip), ktorý dodnes žije na tomto území.

Obrovský Devínsky masív je korunovaný pozostatkami devínskeho hradu, ktorého silu si uvedomoval aj Napoleon. Ako predvídavý francúzsky delostrelec a cisár ho počas svojho ťaženia na východ jednoducho nechal vyhodiť do vzduchu.

Na južnej strane Devínskeho brala sa nachádza zrúcanina budovy a komplexu nazývaného Devínskym amfiteátrom. Napriek tomu, že čas už pokročil a hodinky ukazovali 22:32 sa v budove amfiteátra nachádzali dve osoby. Ďalšie tri osoby sledovali dianie v budove z bezpečnej vzdialenosti.

Alexandra, ktorá bola povolaním muzikologičkou, zasunula elektródy meracieho prístroja do rozbitej steny a stlačila spúšťací gombík. Zelené svetlo obrazovky prístroja osvetlilo celú miestnosť. Zmena svetelného pomeru v objekte amfiteátra neušla vzdialeným pozorovateľom a ich veliteľ vydal krátky rozkaz. Vedel, že už nie sú žiadne pochybnosti o zámere návštevníkov a jeho rozhodnutie bolo konečné. Vandal, ktorý sprevádzal svoju kolegyňu pocítil, že atmosféra v priestore budovy a mimo nej sa zmenila. Túto schopnosť cítiť nebezpečenstvo mal od narodenia a nikto nevedel prečo. Bez toho, aby si uvedomil čo robí, natiahol spúšťací mechanizmus svojho obojručného Zigg Sauveru a znovu ho zasunul do puzdra.

Jeden z pozorovateľov sa pomaly začal približovať k severnému vchodu do budovy. Asi desať metrov od vchodu ho zachytilo elektronické čidlo, jedno z tých, ktoré Vandal rozmiestnil pri všetkých vchodoch do budovy. Na obrazovke meracieho prístroja sa zrazu objavila situačná mapa budovy s aktuálnym obrazom polohy vnikajúceho vonkajšieho pozorovateľa. V hornej časti obrazovky sa ukázal záznam nočnej kamery, ktorý potvrdil, že votrelec nemá priateľské úmysly. V ruke držal pištoľ s tlmičom a na hlave mal pripojené zariadenie pre nočné videnie. „Daj mi tvoju prilbu“, kľudne povedal Vandal a pozrel na Alexandru. Umiestnil svoju aj jej prilbu za merací prístroj tak, že nezasvätenému votrelcovi sa mohlo zdať, že pri obrazovke pracujú dvaja ľudia. „Postav sa za stĺp a počkaj“, zašeptal Vandal a pomaly začal ustupovať smerom ku vchodu do miestnosti. Na ľavej ruke mal zapnutú malú obrazovku, ktorá ukazovala, že votrelec už vstúpil na schodisko vedúce do miestnosti, kde sa nachádzali. Skontroloval diaľkový vypínač svetlometu a čakal.

Votrelec sa zastavil pri dverách a monitoroval vstup do miestnosti a nič nenasvedčovalo tomu, že by tí dvaja v miestnosti objavili jeho prítomnosť. Ticho sa usmial nad ich naivitou. Zdvihol zbraň a namieril ju na priestor, kde sa nachádzali dve prilby za obrazovkou. Štyri tlmené výstrely preťali ticho a votrelcovi sa zdalo, že niečo nie je v poriadku. Zrazu sa v miestnosti nakrátko zažalo svetlo a votrelec bol celkom oslepený. Systém nočného videnia mal jednu slabosť, a tou bolo náhle a silné svetlo. Ani si neuvedomil, keď mu náhle niekto objal krk a posledný zvuk, ktorý na tomto svete počul, bolo prasknutie jeho vlastných väzov.

Vandal vedel, že má malo času. Musí nájsť mikrofón a zariadenie, ktoré udáva polohu tela. Rýchlo prehľadal mŕtveho votrelca a skúsenými prstami našiel co hľadal. Nepriateľ nebude vedieť, čo sa stalo. Zažal fialové svetlo a Alexandra už vedela, že sa môže pohnúť zo svojho úkrytu. Nemala rada túto časť práce, ktorú spolu robili, ale vedela, ze inak to nejde. Pracovali spolu už sedem rokov a pomaly si jeden na druhého zvykali. Vandal mal mimoriadnu intuíciu a špeciálne vedomosti v odbore, ktorý ju zaujímal. Sama vedela, že jej intuitívne kombinačné schopnosti a znalosti v odbore muzikológia sú niečím, čo Vandal potrebuje pre svoj výskum a prežitie.

Pozrela na neho a on jej ukázal, kde leží telo votrelca. Prístroj ticho pracoval ďalej a kreslil tepelnú mapu steny, ktorú študovali. Nebola to však iba jedna stena. Za ňou sa nachádzala ďalšia a v medzipriestore prúdil vzduch, ktorý mal zabrániť možnosti monitorovania vnútornej steny. Vedela, že špeciálny pristroj je vyrobený vo Švédsku spoločnosťou, ktorej zakladateľom bol Vandalov švédsky priateľ, a ktorá niesla jeho vtedajšie krycie meno Nemo. Vedela tiež, že votrelci nikdy nechodia sami, a monitorovacie zariadenie, ktoré používali, potrebovalo ešte veľa času na dokončenie svojej úlohy.

Veliteľ votrelcov počul výstrely, ale nemal žiaden kontakt so svojim mužom vo vnútri budovy. Vydal povel ďalšiemu mužovi, aby vošiel do budovy tým istým vchodom ako prvý muž. Vandal dúfal, že nepriateľ bude organizovať prienik iným vchodom, a chcel byt lepšie pripravený, ako pri prvom pokuse. Bezpečnostné čidlo na schodisku amfiteátra zachytilo aj druhého muža, a obrazovka znovu začala ukazovať jeho polohu. Vandal videl, že aj druhý muž má tú istú výbavu ako prvý votrelec. V stene schodiska nechal visieť kábel omračovacieho zariadenia, ktoré dokázalo paralyzovať útočníka do vzdialenosti dvoch metrov. Rozhodol sa tiež, že útočníka stretne už na schodisku. Naznačil Alexandre aby pracovala ďalej, a vyšiel po schodisku o jedno poschodie vyššie. Monitor na jeho ruke ukazoval pohyb útočníka hore schodiskom a keď útočník dosiahol úroveň paralyzačného kábla stlačil spúšťací gombík. Intenzívny záblesk a následný počuteľný pád tela mu naznačili, že zariadenie splnilo svoju úlohu. Odstránil okamžite mikrofón a pozičné zariadenie útočníka. Keď po chvíľke priložil palec ruky na krk omráčeného útočníka, jeho pulz už nebolo cítiť. Zariadenia, ktoré odstránil z útočníkovho tela boli posledným technickým hitom, a tomu, kto ich riadil, umožňovali vidieť nielen ich pozíciu, ale aj kontrolovať ich životné funkcie. Ten, kto ich riadil vedel, ze už nežijú.

Vandal pochopil, že musí konať rýchlo a nesmie dovoliť, aby ten, kto kontroloval týchto dvoch zvonku, mohol opustiť pozíciu, na ktorej sa nachádzal. Rýchlo sa vrátil do miestnosti, kde Alexandra pokračovala v monitorovaní steny a otvoril si svoj kufrík. Vybral malú ostrelovaciu pušku a začal ju automaticky skladať. Zbraň bola vybavená elektronickým zariadením pre nočnú a termickú identifikáciu cieľa. Mala tiež diaľkový detektor pohybu. Zapol zariadenie, ktoré aktivovalo na streche amfiteátra umiestnenú atrapu tak, ze vonkajší pozorovateľ ju zrazu mohol považovať za tepelne identifikovateľný cieľ. Do pár minút sa do atrapy podľa jej mikrofónu zaryli dve guľky. Obrátil sa na Alexandru a požiadal ju o prístup k obrazovke. Vedela čo príde. Atrapa na streche nebola len obyčajnou atrapou. Bola súčasťou monitorovacieho zariadenia vyrábaného firmou Vandalovho priateľa a túto figurínu nazývali Zvedavec. Priestor nad amfiteátrom bol dokonale zmapovaný a votrelec ležal pri vežičke nad chodníkom. Bol trpezlivý a čakal na to, že aj druhý cieľ, pre ktorý sem prišiel, opustí budovu.

Vandal vyšiel zadným vchodom a pomaly, mimo možnosti spozorovania votrelcom, sa škriabal do výšky nad votrelcom. Pod hradným múrom už bol tak vysoko, že mohol vystúpiť tak, aby bol v zrakovom kontakte s votrelcom. Ako predpokladal, votrelec trpezlivo kontroloval objekt amfiteátra, a priestor nad sebou pokladal za zabezpečený. V nočnom zameriavači sa objavila hlava votrelca a nocou sa ozval tlmený výstrel. Polovica hlavy votrelca sa oddelila od tela a telo znehybnelo.

Vandal sa ticho spustil dolu svahom a vošiel do budovy. „Ešte päť minúť, a je to hotové“, povedala Alexandra. „OK, idem upratať“, odpovedal Vandal. Telá votrelcov boli ťažšie ako predpokladal a napadlo mu, že jeho kondícia už nie je tým, čím bývala. Hladina Dunaja sa milosrdne zatvorila za ich telami a on vedel, že aj polka hlavy jedného z votrelcov, čo zostala pri vežičke, rýchlo zmizne v zobákoch havranov sídliacich v brale Devínskeho hradu. Havrany boli jeho strážcami a boli tu aj vtedy, keď on nemohol.

Keď sa vrátil do monitorovacej miestnosti, začala Alexandra baliť technické zariadenie a s údivom zistil, že sa usmieva. "Máme to", povedala krátko.